Jaan Kaplinski

Narodil sa ako dieťa estónskej matky (tanečnica Nora Raudsepp-Kaplinski) a poľského otca (lektor poľštiny Jerzy Kaplinski), ktorý bol lektorom v Tartu a počas 2. svetovej vojny bol odvedený NKVD na Sibír, kde zrejme aj zomrel.[1]

Kaplinski študoval v rokoch 1958 – 1964 francúzsku filológiu na univerzite v Tartu. Neskôr študoval tiež štrukturálnu a aplikovanú jazykovedu. Istú dobu pracoval v Tallinna botaanikaaed (Tallinská botanická záhrada) ako ekológ a výskumník. V rokoch 1992 – 1995 pôsobil v estónskom parlamente Riigikogu.

Jeho manželka Tiia Toomet je spisovateľka a riaditeľka múzea.[2]

Od roku 1968 je členom Eesti Kirjanike Liit (Estónsky zväz spisovateľov).

Jaan Kaplinski bol nominovaný na Nobelovu cenu a získal niekoľko národných z medzinárodných cien.[3]

Kaplinski začal písať poéziu už počas svojich štúdií. Jeho prvotiny majú romantický ráz a je v nich viditeľný vplyv Lermontova a Shelleyho.

Debutoval v roku 1965 zbierkou básní Jäljed allikal (prekl.: Stopy v prameni), ale väčšiu pozornosť si získal až dielom Tolmust ja värvidest (prekl.: Z prachu a z farieb), ktoré je o celistvosti, harmónii prírody a človeka. Celá Kaplinskeho tvorba je poznačená inklinovaním k prírode a alternatívami k západnému materiálnemu spôsobu života. Práve preto je považovaný za jedného z prvých estónskych spisovateľov, ktorý už v šesťdesiatych rokoch zmýšľal ekologicky. Sám Kaplinski tvrdí, že jeho poézia je prejavom jeho lásky k svetu, k ľuďom a veciam, ktoré sú mu drahé.[4] Vidí prírodu ako celok a snaží sa jej navrátiť „nevinnosť raja“.

Kaplinského jazyk sa v básniach podobá jazyku bežnej komunikácie, ktorý je najviac viditeľný v zbierke Raske on kergeks saada (prekl.: Ťažké je stať sa ľahkým), či v Õhtu toob tagasi kõik (prekl.: Večer prinesie všetko späť). Jeho poetický jazyk sa snaží vyhýbať metaforám a abstrakcii intelektualizovaného jazyka. Ďalšími zbierkami básní sú napr.: Ma vaatasin päikese aknasse (prekl.: Pozeral som so slnečného okna) a Uute kivide kasvamine (prekl.: Rast nových skál). Niektoré z jeho diel, ktoré napísal ešte počas komunistickej éry, boli zamietnuté a ich vydanie sa mohlo uskutočniť až po zrušení cenzúry, napr.: Hinge tagasitulek (prekl.: Návrat duší).

Ako jeden z najproduktívnejších estónskych básnikov moderny, Kaplinski mení často svoju rutinu. Niekedy píše jednoduchú poéziu, inokedy sa hrá s rytmom a rýmom a vytvára tak akoby spevavé básne. V básniach píše o obyčajných veciach hovorovým jazykom. Je známy svojimi multilinguálnymi schopnosťami a píše básne nielen estónsky, ale tiež fínsky, anglicky alebo v jazyku Võro kiil.

V oblasti prózy debutoval až v deväťdesiatych rokoch knihou krátkej prózy Kust tuli öö (prekl.: Odkiaľ prišla noc). Globálna ekológia je hlavnou témou v jeho sci-fi knihách Hektor a Silm (prekl.: Oko). Hektor je kniha o zmutovanom inteligentnom psovi a o jeho tvorcovi. Získal za ňu cenu od Eeesti Kultuurkapital (Estónskeho kultúrneho fondu).

Novelu o mystickom lete počas šesťdesiatych rokov Seesama jõgi (prekl.: Tá istá rieka) písal Kaplinski 12 rokov a je považovaná za akoby prierez jeho tvorbou. Je to dielo s črtami autobiografie a hlbokým intelektuálnym príbehom. Jeho próza je písaná neutrálnym štýlom, takmer akoby bez postáv, čo pripomína staroveké čínske filozofické dialógy. Často používa formu denníkov, priznaní, poznámok alebo prílohy.

Podľa Kaplinskeho sú odpovede na fundamentálne otázky v genetike, teológii, matematike, náboženstve, semiotike, ale toto všetko vyúsťuje do paradoxu. Inšpirácia budhizmom je pre autora veľmi dôležitá, aj napriek tomu, že je voči náboženstvám veľmi kritický.

V posledných rokoch sa zaoberá písaním cestopisov a kníh pre deti.

• Estonian writers online dictionary, Jaan Kaplinski (online 13.1.2015)
• Estonian literature centre, Jaan Kaplinski (online 13.1.2015)
• Jaan Kaplinski, Autobiography (online 13.1.2015)