Jednotný katolícky spevník

Jednotný katolícky spevník (skratka JKS) je kancionál rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.[1] Vznikol v rokoch 19211936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha, a zostavil ho hudobný skladateľ a trnavský regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý do neho zaradil 226 vlastných piesní.

Zostavenie

Spevník zostavili, ako sa na prvej strane kancionálu píše: biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná (liturgická) a prozodická.[2]

Členmi hudobnej komisie boli:[3]

  • Dr. Dobroslav Orel, univerzitný profesor v Bratislave,
  • Jozef Drugopolský, profesor v Banskej Bystrici,
  • Mons. Rudolf Formánek, vicerektor seminára v Nitre,
  • Alojz Pavčo, regenschori v Ružomberku,
  • Vojtech Holdoš, správca-učiteľ v Ružomberku,
  • Viliam Páldy, správca-učiteľ v Šali,
  • Ján Fischer, správca-učiteľ v Seredi,
  • Štefan Pyšný, správca-učiteľ vo Vrbovom.

Členmi liturgickej komisie boli:[3]

  • Mons. Dr. Vojtech Wick, profesor bohoslovia v Košiciach,
  • Ján Jalovecký, profesor bohoslovia v Rožňave,
  • Dr. Štefan Dubravec, profesor a prefekt seminára v Trnave,
  • Karol Jenkei, dekan v Jakubove.

Členmi prozodickej komisie boli:[3]

Rečovú úpravu textov vykonával Anton A. Banik, člen jazykového odboru Matice slovenskej.[3] Texty bez nápevu zhudobnil skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.

Rozdelenie piesní

Piesne v Kancionáli sú rozdelené podľa liturgického obdobia, resp. podľa toho, k akej časti omše sú určené. Pred reformou liturgie po Druhom vatikánskom koncile bola omša v latinskom jazyku, počas ktorej kňaz v tichosti recitoval latinskú stálu časť omše (tzv. ordinárium), pričom ľud spieval príslušnú slohu piesne z JKS. Preto sa dnes často spievajú v omši len slohy určené na introit a ofertórium, ostatné sa vynechávajú, lebo časti, počas ktorých sa pôvodne spievali, dnes spolu s kňazom spieva celý zhromaždený ľud.

Kancionál je rozdelený na tieto časti:

Zaujímavosť

Mikuláš Schneider-Trnavský pôvodne nechcel zaradiť do Kancionálu pieseň č. 88 („Tichá noc“), nakoľko bol názoru, že má ísť o spevník čisto slovenských piesni a Tichá noc pochádza z Rakúska. Túto „hymnu Vianoc“ pridal až na veľké naliehanie svojich známych.[chýba zdroj]

Referencie

  1. http://www.fara.ivanka.sk/historia-farnosti.html
  2. Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 1.
  3. Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 4.

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.