Krížna (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna[1] alebo Krížne[2] (poľ. Krzyżne Liptowskie, nem. Krizne, maď. Krysznó, Kryznó) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku.
Krížna | |||
vrch | |||
Podbanského v poľskom popise Krzyżne Liptowskie | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Váh | ||
Nadmorská výška | 2 040 m n. m. | ||
Súradnice | 49°10′53″S 19°57′38″V | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Krížne | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Druhý najvyšší štít v masíve Veľkej kopy, v juhozápadnej časti jeho hlavnej osi, medzi Nižným kôprovickým sedlom (Predným Holým vrchom) a Opáleným. Krížna je uzlovým bodom a odtiaľ v pokračovaní hlavnej osi rázsochy leží Opálené a Všiváky, pokým vo vedľajšom ramene Krížnej medzi Kôprovicou a Krížnou dolinou je Malé Krížne, Koniarčisko (sedlo) a Štíty.[2]
Názov
Na jeho vrchole sa schádzajú, križujú tri horské hrebene. Meno Krizno sa v literatúre prvý raz objavuje u Mateja Bela (Notitia, 1735).[2]
Prví na vrchole
Prvý zaznamenaný zimný výstup uskutočnili 13. januára 1903 Karol Englisch a Karol Jordán.
Zaujímavosti
Na jeseň v roku 1943 veľký požiar zničil lesné porasty na južných stráňach štítu. V zime po holých stráňach padajú veľké lavíny. V minulosti vypásali chrbty vrchu miestni pastieri z Liptovskej Kokavy a Východnej. Počas Slovenského národného povstania sa tu nachádzal štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
Referencie
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.