Ján Miloslav Hroboň

Jeho otec bol evanjelický farár Ludvik Jano Hroboň a matka Milka rod. Záturecká. Študoval na gymnáziu v Revúcej a Kežmarku. V roku 1878 nastúpil na teologickú fakultu Viedenskej univerzity, kde navštevoval aj filozofické prednášky. V roku 1879 pokračoval na univerzite v Rostocku. V tom čase však osirel a na univerzite sa udržal len vďaka pomoci priateľov a cirkvi. Štúdium ukončil v rokoch 1881 – 1882 v Erlangene, kde zložil aj časť kandidátskej skúšky.[2]

V rokoch 1882 – 1883 pôsobil ako pomocný učiteľ v Sučanoch[1]. V roku 1883 zložil druhú časť skúšky v Bratislave a bol vysvätený biskupom Ľudovítom Gedulym. Od roku 1885 až do svojej smrti pôsobil ako evanjelický farár v Istebnom.[2] Bol podpredsedom Slovenskej muzeálnej spoločnosti, zachránil mnohé cenné artefakty z vykopávok v lokalite Istebné-Hrádok pri príprave stavby oravskej železnice.[3][4]

V roku 1899 sa oženil s dcérou mešťana Emila Kňazoviča Annou (* 1883 – † 1949) z Dolného Kubína, neskoršou spisovateľkou a osvetovou pracovníčkou.[5] Mali syna Jána Vladimíra a dcéry Oľgu, Elenu a Annu.[2]

Zomrel po ťažkej chorobe v Těšíne, pochovaný je spolu s manželkou na cintoríne v Istebnom.[5][6]

Ján Miloslav Hroboň bol „výborný rečník a obranca Slovákov, účastník martinských augustových slávností, venoval sa ľudovýchove“.[7]

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 58 - evanjelická cirkev Liptovská Sielnica; pokrstený ako Janko Miloslav Hroboň