Ján Čajak mladší

Vzdelanie získal v Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade, neskôr študoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Prešove, vzdelávanie napokon ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej v roku 1925. Pracoval ako profesor slovenčiny a dejepisu na gymnáziu v Petrovci, v roku 1942 sa presťahoval do Budapešti, kde bol redaktorom. Po vojne pracoval na Ministerstve zahraničia ČSR v Budapešti, neskôr na povereníctve informácií. V roku 1949 sa definitívne usadil v Bratislave, kde pracoval ako redaktor, venoval sa publicistike a prekladom z juhoslovanskej literatúry. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Dokumentárny film Ján Čajak ml. vyrobila v rámci cyklu Osobnosti náboženského života Slovenská televízia Bratislava v roku 1996 /scenár Ondrej Bartko, réžia Fedor Bartko/.

Začínal ako redaktor a publicista. Bol redaktorom slovenského časopisu v Juhoslávii Svit a zároveň v ňom uverejňoval svoje recenzie a články o aktuálnych problémoch Slovenska a jeho literatúry. Prvé poviedky mu vyšli v časopise Svit v roku 1934. Do časopisu Náš život prispieval poviedkami aj prekladmi. Vplyv na jeho dielo mali ako jeho otec Ján Čajak, tak i Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský a ďalší realistickí autori. Okrem románov, poviedok a publicistických diel písal i historické eseje, spomienky a pamäti, často sa venoval i osobám z rodiny či literátom (Janko Čajak, Michal Godra, Janko Kráľ a i.). (Pozn.: Oprava pamäte na pamäti, lebo slovo pamäť sa od nepamäti skloňuje podľa vzoru kosť. Pamäte môže mať iba počítač.)

• 1943 – Rozprávka o veľkom valachovi
• 1943 – Dumný briežok, zbierka poviedok z obdobia 2. svetovej vojny
• 1943 – Zuzka Turanová
• 1947 – Zypa Cupák, satirický román
• 1947 – Po stopách generála Viesta, esejistické spomienky
• 1968 – V zajatí na Holíčskom hrade, historický román
• 1971 – Miscellanea, cyklus historických esejí (vychádzalo časopisecky, knižne až v roku 1982)
• Báťa Ondriš Pazúrik, humoristická poviedka
• Matej Hronec Bickoš, baladická poviedka