Ján Čajak

Narodil sa v rodine štúrovského básnika a evanjelického farára Janka Čajaka a Adely Čajakovej, rodenej Medveckej (sestra Terézie Vansovej), no už ako štvorročnému mu predčasne zomrel otec (na tuberkulózu) a jeho matka sa vydala druhý raz za Pavla Dobšinského. Jeho synom bol Ján Čajak (prozaik, novinár a redaktor).
Základné vzdelanie dostal doma, neskôr študoval na gymnáziu v Martine, no keď ho zatvorili, pokračoval vo vzdelávaní na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote a nemeckom gymnáziu v Kežmarku. Neskôr študoval aj v Lučenci, Banskej Štiavnici, Bratislave, odkiaľ bol vylúčený pre svoje politické názory. Učiteľské skúšky napokon zložil v roku 1889 v Kláštore pod Znievom.

Pracoval v advokátskej kancelárii Petra Jamnického v Pezinku, učil v Liptovskej Kokave, Rajci a v Kráľovej Lehote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem do Báčky, neskôr slovenskej obci Selenče a v roku 1899 sa usadil v Petrovci. Tu stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa tiež o založenie slovenského gymnázia v Petrovci a v roku 1924 odišiel do dôchodku. Ďalej však pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii a aj v pokročilej starobe sledoval politický a kultúrny vývoj na Slovensku.

Začiatky jeho literárnej tvorby siahajú do obdobia jeho presťahovania do Petrovca v roku 1899 a tvorbou sa radí do druhej vlny realistických spisovateľov; jeho tvorba bola silne ovplyvnená Svetozárom Hurbanom Vajanským. V Juhoslávii začal prispievať do mnohých periodík (Národnie noviny, Slovenské pohľady, Dennica, Slovenský týždenník, Národný hlásnik) a stal sa stálym spolupracovníkom pražského mesačníka Naše Slovensko. Založil slovenský politický týždenník Národná jednota, neskôr tiež kultúrny a literárny mesačník Náš život. Jeho prvá prozaická práca vyšla v roku 1903 v Národných novinách. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer, upozorňuje v nich na problémy, no zároveň tiež predkladá riešenia. Písal tiež anekdotické príbehy a charakterové obrázky. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady (Guy de Maupassant, Alexander Sergejevič Puškin a i.).

• 1903 – Predaj hory, poviedka
• 1903 – Pred oltárom, poviedka (vydali Slovenské pohľady)
• 1905 – Z povinnosti, poviedka (vydali Slovenské pohľady)
• 1905 – Vysťahovalec
• 1906 – Báťa Kalinský
• 1906 – Obyčajná história
• 1907 – Tri rozprávky
• 1908 – Suchoty
• 1908 – Vohľady, poviedka
• 1909 – Rodina Rovesných, román (písaný pod pseudonymom Aliquis)
• 1910 – Ja si svoj mliečnik načnem, anekdotický príbeh
• 1910 – Strýc Miško, anekdotický príbeh
• 1910 / 1911 – V tretej triede, cyklus čŕt
• 1912 – Ujčekov Mikušov posledný deň, anekdotický príbeh
• 1913 – Jožkova svadba a iné rozprávky, anekdotický príbeh
• 1913 – Ecce homo, poviedka
• 1914 – Cholera
• 1914 – Dejepis Slovákov
• 1918 – Návrat
• 1922 – Tridsaťpäť dekagramov
• 1923 – Zápisky z rukojemstva, dokumentárna próza
• 1924 – Fuksi, črta
• 1929 – V druhej triede, cyklus čŕt
• 1929 – Len pekne, dramatická scénka
• 1931 – Búrka, žánrový obrázok
• 1936 – Malí ubehlíci
• 1936 – Ďuro Kožuch, úryvok uverejnený v Našom živote, pravdepodobne plánoval napísať román, no už to neuskutočnil

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Čajak

• Plné texty diel Jána Čajaka
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 1 – evanjelická farnosť Liptovský Ján; pokrstený ako Jan Samuel Ludvik Čaják