Ivan Ivanovič Dmitrijev
Ivan Ivanovič Dmitrijev (rus. Ива́н Ива́нович Дми́триев) (* 21. september 1760, Bogorodickoe, Ruské impérium — † 15. október 1837, Moskva, Ruské impérium) — ruský spisovateľ, sentimentalistický básnik. Člen Ruskej akadémie (1797).
| Ivan Ivanovič Dmitrijev. | |||
 ruský spisovateľ, sentimentalistický básnik, politik | |||
| Narodenie | 21. september 1760 Bogorodickoe, Ruské impérium | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 15. október 1837 (77 rokov) Moskva, Ruské impérium | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život a dielo
Ivan Ivanovič Dmitriev sa narodil 21. septembra 1760 na vidieckom statku svojho otca, Ivana Gavriloviča Dmitrieva, v Bogorodickom v Kazanskej (neskôr Simbirskej) gubernii. Vzdelanie nadobudol v penzióne v Simbirsku. Pugačovovo povstanie donútilo rodiny Dmitrieva presťahovať sa do Moskvy. Ivan Ivanovič debutoval v roku 1777 básňou Nápis k portrétu kniežaťa A. D. Kantemira (Надпись к портрету князя А. Д. Кантемира). Jeho inšpiráciou bola tvorba Lomonosova, Sumarokova. V 1783 sa zoznámil s Karamzinom. Pod jeho vplyvom sa Dmitrijev začal zaoberať francúzskou literatúrou. Neskôr sa spriatelil aj s Deržavinom. Začiatkom roku 1796 sa Dmitriev stal kapitánom. Smrť Kataríny II. ho však donútila odísť do Petrohradu, kde bol zatknutý po obvinení z prípravy atentátu na Pavla I. Po vyjasnení nedorozumenia ho panovník omilostil. Neskôr sa stal ministrom spravodlivosti. Písal protiklasicistické satiry, ossianovské balady, napr. Jermak (1794), žartovne ladené básnické poviedky Vyslúžilý strážmajster (1796) a bájky. Najväčšmi ho preslávili sentimentalistické cituplné milostné piesne a romance v štylizovanom ľudovom duchu.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Дмитриев, Иван Иванович na ruskej Wikipédii.
- PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.