Bájka
Bájka je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo personifikácia). Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. storočí pred Kr.
V bájke sa využívajú alegorické prvky, satira a irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.
Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (napr. líška je prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.
Bájky boli pôvodne určené dospelým čitateľom (poslucháčom), v 19. a 20. storočí sa začali stále viac posúvať do detskej literatúry.
Zaujímavé je, že útvary podobné bájkam sa vyskytujú aj u juhoamerických Indiánov alebo afrických domorodcov. Tieto bájky neboli navzájom ovplyvnené, no napriek tomu majú spoločné znaky.
Najslávnejší predstavitelia
- Ezop – asi 6. storočie pred Kr., staroveké Grécko, nedoložený
- Phaedrus – 1. storočie po Kr., staroveký Rím
- Jean de La Fontaine (1621 – 1695), Francúzsko
- Ivan Andrejevič Krylov (1769 – 1844), Rusko
Slovenskí predstavitelia
- Jonáš Záborský
- Peter Petiška
- Tomáš Janovic
- Robo Kvasnica