Michail Vasilievič Lomonosov
Michail Vasilievič Lomonosov (rus. Михаил Васильевич Ломоносов) (* 19. november 1711, Mišaninskaja, Ruské cárstvo – † 15. apríl 1765, Petrohrad, Ruská ríša) bol ruský prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar; iniciátor založenia univerzity v Moskve 1755. Zakladateľ súčasného ruského spisovného jazyka.
Michail Vasilievič Lomonosov | |||
ruský vedec, filozof, spisovateľ a maliar | |||
Narodenie | 19. november 1711 Mišaninskaja, Ruské cárstvo | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 15. apríl 1765 (53 rokov) Petrohrad, Ruská ríša | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | Michail Vasilievič Lomonosov | ||
|
Život
Narodil sa v dedinke Mišaninskaja pri Cholmogore na severe Ruska. Bol nesmierne nadaný, sám sa naučil latinsky čítaním Biblie v tomto jazyku. V Moskve, kam údajne hnaný túžbou po vzdelaní prišiel pešo, poznali jeho talent a umožnili mu štúdiá v nemeckom Freibergu. Po návrate do vlasti založil Akadémiu vied.
Je významnou osobnosťou svetových i samotných ruských dejín vedy hlavne v Rusku.
Mal široký záber a venoval sa viacerým problematikám. Zjednodušil formuláciu zákona zachovania hmotnosti. Objavil atmosféru Venuše. Vytvoril novú teóriu o teple. Písal básne. Bol polyhistorom. Nezávisle od Benjamina Franklina a Prokopa Diviša zostrojil bleskozvod, je konštruktérom horizontoskopu. Zostrojil aj anemometer a refraktometer.