Indoeurópske jazyky

Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.

Rozšírenie indoeurópskych jazykov vo svete:

██ väčšinové

██ menšinové s oficiálnym statusom

██ menšinové bez oficiálneho statusu

Rozšírenie indo-európskych jazykov v Eurázii:

██ Helénske jazyky

██ Indoiránske jazyky

██ Italické jazyky (vrátane Románskych)

██ Keltské jazyky

██ Germánske jazyky

██ Arménčina

██ Balto-slovanské jazyky (Baltské)

██ Balto-slovanské jazyky (Slovanské)

██ Albánčina

Strom indoeurópskej jazykovej rodiny.

O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.

Delenie

Indoeurópske jazyky sa delia na nasledujúce skupiny:

Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:

  • apeninský areál:
    • na Sicílii:
      • elymčina
      • sikulčina
      • protosicílčina
    • v Itálii:
  • keltiberský areál:
    • jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
  • Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):
    • mysijčina
    • sidetčina
    • pisidčina
    • lykaónčina
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.