Imrich Frivaldský

Narodil sa v Bačkove (Bocsko) na Zemplíne v okrese Trebišov. Dve triedy gymnázia absolvoval v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), kde sa už ako gymnazista zúčastňoval na prírodovedeckých exkurziách v Slanských vrchoch. V spolupráci s ďalšími prírodovednými odborníkmi sa podieľal na vedeckom výskume flóry a fauny rodného kraja. Popisy prírodovedných exkurzií, bohaté zbierky botanických endemitov a neskôr dôsledný súpis živočíšstva kraja sa stali základnými dielami mladého a už vtedy veľmi talentovaného prírodovedca. V štúdiách na strednej škole pokračoval v Jágri v Maďarsku a tu sa od roku 1814, pod vplyvom Pavla (Pála) Kitaibela a Jozefa (Jószefa) Sadlera venoval hlavne botanike na území Zemplínskych vrchov. V priebehu rokov 1814 – 1815 bol zapísaný vo filozofickom kurze na Kráľovskej akadémii v Košiciach. Otec chcel mať zo syna právnika, ale mladý Imre Frivaldský prejavoval záujem hlavne o prírodné vedy, a preto sa roku 1816 zapísal na lekársku fakultu Peštianskej univerzity. Viac ako štúdiu medicíny sa však venoval prírodným vedám, najskôr botanike a neskôr i zoológii.

Ako poslucháč lekárskej fakulty robil vo svojom voľnom čase výlety do okolia Pešti a neskôr i Budína. Cez prázdniny, už v prvom ročníku spravil okružnú cestu po území Slovenska. Počas prázdnin v roku 1819 robil výskumy na Maďarskom pohorí Matra a v nasledujúcom roku v Banáte. Bohaté zbery, ktoré počas týchto svojich ciest vykonal mu umožnili už ako mladému študentovi publikovať niekoľko štúdií a článkov v odborných časopisoch. V roku 1821 ukončil vysokoškolské štúdia a venuje sa hlavne zveľaďovaniu prírodovedného oddelenia národného múzea v Pešti. V roku 1822 ukončil štúdium medicíny. V nasledujúcom roku 1823 sa stal pomocným kustódom prírodopisných zbierok Maďarského národného múzea. Už ako kustód peštianskych prírodovedných zbierok v roku 1824 svojou obhajobou dizertácie o hadoch získal hodnosť doktora lekárskych vied. Riadnym kustódom múzea sa stal však až roku 1850. V marci roku 1824 sa Imrich Frivaldský zriekol svojej lekárskej praxe a venoval sa výlučne prírodným vedám. Prvé roky pracoval v oblasti botaniky. V uvedenom čase sa na území Uhorska hodne vedcov venovalo botanike, preto sa rozhodol venovať hlavne zoológii, najmä však entomológii. Po smrti entomológa Tobiáša Koya kúpil veľkú časť jeho knižnice a bohatú zbierku hmyzu, ktorá sa spoločne s Ochsenheimerovou (Ferdinand Ochsenheimer = Theobald Unklar (1767 – 1822) zbierkou motýľov, zakúpenou v roku 1823 (1824) stala základom entomologických zbierok múzea. Svoje početné entomologické zbery začal na území okolia Pešti a Budína, ale neskôr precestoval niekoľkokrát celé Uhorsko. Inicioval viaceré vedecké zberateľské entomologické expedície, pričom na mnohých z nich sa zúčastnil osobne. Zo všetkých expedícií priniesli účastníci veľké množstva rôznych druhov rastlín a živočíchov, obzvlášť hmyzu. V období keď sa už zo zdravotných príčin nemohol osobne zúčastňovať na náročných zahraničných cestách, zameral sa na výskum pozemných a sladkovodných mäkkýšov na území Slovenska a na štúdium neznámych živočíchov v uhorských jaskyniach.

Zo zdravotných dôvodov (očná choroba) roku 1851 opustil prácu v múzeu a už ako súkromník spracovával výsledky zo svojich expedícií vo Svábhegyi alebo Jobbágyi. Ako člen mnohých domácich a zahraničných vedeckých spoločností, stály dopisovateľ vedeckých ustanovizní v Londýne, Paríži, Florencii, Lipsku, Regensburgu, Altenburgu, Štetíne atď. bol známy vo vedeckom svete ako naslovovzatý odborník. Už jeho počiatočné výskumy našli ohlas v školských ročenkách v Sátoraljaújheli, Egeri, Košiciach, Pešti a upozornili vtedajší vedecký svet na mimoriadny talent. Imre Frivaldszky zanechal svetu cenné výskumy, obohatil prírodovedu o nové poznatky, v systematizácii flóry a fauny objavil nové veci. Svojou obrovskou húževnatosťou, systematickou prácou a vďaka obrovskému talentu sa prebojoval do kruhu svetoznámych prírodovedcov a sústavným štúdiom opísal mnohé poddruhy, druhy i čeľade flóry a fauny stredoeurópskej oblasti, z ktorých mnohé nesú jeho meno.

Počas svojho života opísal viacero druhov hmyzu, napr.: Melolontha albida Frivaldszky, 1835, Polyommatus eroides Frivaldszky, 1835, Phragmatobia placida Frivaldszky, 1835, Plebejides sephyrus Frivaldszky, 1835, Orthosia rorida Frivaldszky, 1835, Euprepia placida Frivaldszky, 1835 a iné. Na jeho počesť bolo viacero druhov hmyzu pomenované jeho menom, napr. motýľ Ahlbergia frivaldszkyi (Kindermann in Lederer, 1853), chrobák Pseudotrematodes frivaldszkyi Ménétriés, 1836 a pod.

MUDr. Imrich Frivaldský zomrel vo svojej kúrii v Jobbágyi v Novohrade.

Časť jeho zbierky hmyzu z územia Rakúsko – Uhorska, Turecka a Malej Ázie bola uložená v Národnom Budapeštianskom prírodovednom múzeu. Tu bola jej veľká časť, spoločne so zbierkou Ferdinanda Ochsenheimera (1767 – 1822) zničená počas povodní v roku 1838 a iróniou osudu ten zvyšok čo prežil povodne, bol skoro celý zničený počas protikomunistického povstania v Budapešti v roku 1956.

• Frivaldszky, I.: 1823, Dissertatio inauguralis medica sistens monographiam serpentum Hungariae, Budapest (Pestini), t. J. Trattner, 8, 64 pp.
• Frivaldszky, I.: 1832 – 1833, Közlések a Balkány vidéken tett természettudományi utazásaról. Tudománytár 1832 – 33. ?? pp.
• Frivaldszky, I.: 1834, Catalogus insectorum Emerici Frivaldszky. Budapest (Pestini), 12 pp.
• Frivaldszky, I.: 1834, Ujabb közlései az általa esközlött balkányi természettud. utazásról. Budapest (Pestini), 31 pp., 7 obr.
• Frivaldszky, I.: 1834 – 36, Ujabb közlések a Balkány vidékén tett természeti utazásról.
• Frivaldszky, I.: 1835, Közlések a’ Balkány’ vidékén tett természettudományi utazásról. A´ Magyar Tudós Társaság´ Évkönyvei, (Pest Buda), Második Kötet, 2 (1832 – 1834): 235 – 276, tábl. I. – VII.
• Frivaldszky, I.: 1837, Köczlések a Balkány vidékén tett természettudomanyi utazásrd. In: Magyar tudós Társasag Évkönyvei 4 (3): 194 – 207.
• Frivaldszky, I.: 1837, Neue Kerfe und Schnecken des Balkan. Gistl. Faunus. Neue Folge, 1 (2): 84 – 93.
• Frivaldszky, I.: 1938, Újabb Közlései az altala eszközlött, balkányi természettudományi ultazás – rol. Budan, 4, pg. 31, 8 far. tab.
• Frivaldszky, I.: 1838, Balkány vidéki természettudományi utazás. Második közlés. In: Magyar Tudós Társaság Évkönyvei, 3 (3): 156 – 184, 8 plates.
• Frivaldszky, I.: 1844, Javaslat a természettudományok hazánkbani felvirágoztatása ügyében, Budapest (Pestini). ?? pp.
• Frivaldszky, I.: 1844, T. Természettudományi expeditioja a Balkány vidékére. Tudománytár 1834. 222 pp.
• Frivaldszky, I.: 1844, Kirándulás a szepesi kárpátokra természettudományi tekintetböl. A Magyar orvosok és természetvizsgálók nagygyülésének munkálatai, 4, 100 – 111, Budapest.
• Frivaldszky, I.: 1845, Á Királyi magyar természettudományi társulat evkönyvet – elsö kötet. Budán. 1841 – 1845. Annalen der naturforsch. Gesellsch. V. Ungarn. 1 – 232, 3 far. tab.
• Frivaldszky, I. & Frivaldszky, J.: 1857, Drei neue Grottenkäfer aus Ungarn. Verhandl. Wien. Zool. Bot. Verein, 7, 43 – 46.
• Frivaldszky, I. & Frivaldszky, J.: 1861, Ein neuer Grottenkäfer aus Ungarn (Pholeuon gracile). Wien. Ent. Monatsschr., 5, 384 – 387.
• Frivaldszky, I.: 1865, Jellemzõ adatok Magyarorzság faunájához. A Magyar Tudományos Akadémia Évkönyvei, 11 (1864 – 67), (4): p. 1 – 275, tábl. I. – XIII. Budapest (Pestini), Emrich Gusztáv nyomdája.
• Frivaldszky, I.: 1865, Néhány hazánk faunáját jellemző állatfajnak részletes leírása. A Magyar Tudományos Akadémia Évkönyvei, 11 (4): 205 – 206.
• Frivaldszky, I.: 1898, Bogarak gyüjtésének némely fortélyai. Rovart. Lapok, 5, 87 – 89.
• Frivaldszky, I.: 1898, Némely jegyzetek a lepke – gyüjtésröl. Rovart. Lapok, 5, 112 – 114.

• Anonym: 1865, Linnaea, 33: 594 – 595.                      
• Anonym: 1870, Österr. Bot. Z., 20: 383 – 384. 
• Anonym: 1871, Ann. Soc. ent. France, Paris 1 (5): 468.
• Anonym: 1871, Petit Nouv. Ent., 3: 125.
• Kraatz, G.: 1871, Berl. ent. Ztschr., 15: IX.
• Wallace, A. R.: 1871, Trans. ent. Soc. London (Proc.) 1871: LIII.
• Aigner, L.: 1897, Rovart. Lapok, 4: 5 – 9 + portrét.
• RÉVAI NAGY LEXIKONA, Budapest, VIII. KÖTET: (Földpálya – Grec), Frivaldszky (frivaldini), Imre, 177.
• Obermayer – Marnach, E. et kol.: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 1950, Bd. 1: 371 – 372.
• Allodiatoris, I.: 1963, Frivaldszky Imre (1799 – 1870). Élövilág, 8 (6): 49 – 54.
• Hrubý, K.: 1964, Prodromus lepidoptera Slovenska, SAV Bratislava, 15, 23, 61.
• Seliga, J. & Sokira, J.: 1970, Bačkovský rodák Imrich Frivaldský, doktor lekárských vied a prírodovedec 1799 – 1870. Propagačný materiál obce Bačkov k storočnici narodenia Imre Frivaldského. 1 – 4 + portrét a krátka bibliografia.
• Lukëcs, D.: 1970, Száz éve hunyt el Frivaldszky Imre, a magyar állatgyűjtés úttörője. Búvár, 25 (6): 430 – 431 + fotó.
• Endrödi, S. 1971: Megemlékezés Frivaldszky Imréről halálának 100. évfordulóján. Êllatt. közlem., 58, 1 – 4, 3 – 5.
• Szelei, L.: 1971, Frivaldszky Imre 1799 – 1870. Tud. mezőgazd., 9 (4): 96 – 101.
• Martinček, L.: 1972, Dvaja Frývaldskovci..., Technické noviny, XX (21): 2: (z 23. 5. 1972).
• Tibenský, J. et kol.: 1976, Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850. I. autorská časť, 181 – 182: (krátka biografia a časť bibliografie).
• Kolektiv: 1978, Frivaldský, Imrich. In: Encyklopédia Slovenska, II zväzok: (E – J), Veda SAV, Bratislava, 118.
• Barica, J.: 1984, Imrich Frivaldský. In: Vede a národu: malá encyklopédia priekopníkov slovenskej vedy a techniky. Bratislava, Smena, 131 – 133 + portrét a 3 obr.
• Robert Zander, Fritz Encke, Günther Buchheim, Siegmund Seybold: 1984, Handwörterbuch der Pflanzennamen, Auflage 13, Verlag Ulmer, Stuttgart, ISBN=3-8001-5042-5.
• Kolektív: 1987, Frivaldský, Imrich (Frivaldszky, Friedvalszky), In: Slovenský biografický slovník, II. zväzok (E –J), Matica Slovenská, Martin, 131.
• Hesselbarth, G.; Oorschot, H. van & Wagener, S.: 1995, Die Schmetterlinge der Türkei, Band 2: 1184: (In: Frivaldszky, Janos), 1233: (časť bibliografie).
• Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. (Frivaldský Imre: 38). Bratislava.
• Këlmën, G.: 1996, 125 éve hunyt el Frivaldszky Imre. Süni és a Természet, 3 (2): 56 – 57.
• Koleška, Z.: 1998, FRIVALDSKÝ (Frivaldszky) Imrich (Emerich, Imre), 79 + 230: (portrét). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – II. Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel „Seznamu biografií čs. entomologů (entomologové nežijíci) – I“ ve svazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995, Klapalekiana, 34 (Suppl.): 1 – 238.
• Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Frivaldszky von Frivald Emerich (= Imre)“.
• Okáli, I.: 2001, Dejiny a entomológia. Kto bol... ? Imrich Frivaldszky (6. 2. 1799 – 19. 10. 1870). In: Entomologický magazín HMYZ, II (1): 15 – 16 + portrét + 4 obr.
• Kříž, K. et kol.: 2012. Biografia a bibliografia Jána Frivaldského. Biomasa, Kysucký Lieskovec, 74 pp.