Ferdinand Ochsenheimer

Ferdinand Ochsenheimer (* 17. marec 1767, Mainz, Nemecko – † 2. november 1822, Viedeň, Rakúsko) bol nemecký herec, spisovateľ a entomológ – lepidopterológ. Umeleckej divadelnej verejnosti je známy skôr pod svojim pseudonymom Theobald Unklar.

Ferdinand Ochsenheimer
nemecký herec, spisovateľ
a entomológ – lepidopterológ
Narodenie17. marec 1767
Mainz, Nemecko
Úmrtie2. november 1822 (55 rokov)
Viedeň, Rakúsko
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Mainzi v Porýnii-Falcku.

Po skončení základného vzdelania študoval na univerzite v Mainzi, kde promoval ako doktor filozofie. Spočiatku pôsobil ako herec v Mannheime v Nemecku, neskôr v Lipsku a potom v Drážďanoch. Od roku 1807 pôsobil ako veľmi vzdelaný a významný dvorný divadelný herec vo Viedni, kde patril k vysoko uznávaným umelcom. Bol v priateľskom vzťahu aj s ďalším známym nemeckým spisovateľom a básnikom Johannom Wolfgangom Goethem (1749 – 1832), ktorý sa tiež zaoberal hmyzom, ako svojim koníčkom. Okrem svojej umeleckej kariéry je známy hlavne ako významný a v svojej dobe jeden z najznámejších európskych entomológov. Spolupracoval s viacerými významnými entomológmi, napr. s Georgom Friedrichom Treitschkem (1776 – 1842), ktorý po Ochsenheimerovi zdedil aj jeho významnú zbierku hmyzu, ktorá obsahovala v tom čase veľmi zriedkavo zbierané drobné motýle – Microlepidoptera.

Bol spolupracovníkom a členom spolku „Gesellschaft naturforschender Freunde in Berlin", i iných prírodovedne zameraných spolkov.

Počas svojho života opísal nasledujúce druhy hmyzu: napr. z čeľade Sesiidae: Synansphecia doryliformis Ochsenheimer, 1808, Chamaesphecia euceraeformis Ochsenheimer, 1816, Synanthedon cephiformis Ochsenheimer, 1808, z čeľade Noctuidae Anicla infecta Ochsenheimer, 1816, z čeľade Hesperiidae Muschampia proto Ochsenheimer, 1808, z čeľade Sphingidae: Hyles (Sphinx) zygophylli Ochsenheimer, 1808. Z denných motýľov napr.: Zygaena transalpina ssp. angelicae Ochsenheimer, 1808, Zygaena dorycnii Ochsenheimer, 1808, Thymelicus lineola Ochsenheimer, 1808, lolana iolas Ochsenheimer, 1816 a mnoho druhých.

Z rodov (Genus) opísal napr. rod Aglia Ochsenheimer, 1810, Endromis Ochsenheimer, 1810, Gastropacha Ochsenheimer, 1810, Harpyia Ochsenheimer, 1810, Notodonta Ochsenheimer, 1810, Pygaera Ochsenheimer, 1810, Anarta Ochsenheimer, 1816 Mythimna Ochsenheimer, 1816, Zerynthia Ochsenheimer, 1816, Charaxes Ochsenheimer, 1816 a mnohé ďalšie.

Na jeho počesť bol jeho menom pomenovaný rod Ochsenheimeria Hübner, 1825 (Ypsolophidae), ako i pomenovaných niekoľko druhov, alebo poddruhov hmyzu: Pieris ochsenheimeri Staudinger, 1886, Zygaena ochsenheimeri Zeller, 1847, Euploea ochsenheimeri Moore, 1857, Nemophora ochsenheimerella (Hübner, 1813), Pammene ochsenheimeriana (Lienig & Zeller, 1846) a pod.

Pre entomologickú verejnosť má význam hlavne jeho celoživotné obrovské dielo, ktoré vychádzalo na pokračovanie v Lipsku cca 27 rokov v 10 – tich častiach pod všeobecne známym názvom Die Schmetterlinge von Europa.

Jeho zbierka hmyzu (motýle z územia Európy) bola uložená od roku 1823 – 1824 v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, kde bola roku 1838 počas veľkej povodne z väčšej časti úplne zničená.

Bibliografia
  • Ochsenheimer, F. (1806): Die Schmetterlinge Sachsens, mit Rücksichten auf alle bekannte europäische Arten. Teil 1. Falter, oder Tagschmetterlinge. – Leipzig (Schwickert). IV (recte VI) + 493 pp.
  • Ochsenheimer, F. (1807): Die Schmetterlinge von Europa, vol. 1. Leipzig (Fleischer). 2 + 323 pp.
  • Ochsenheimer, F. (1808): Die Schmetterlinge von Europa, vol. 2. Leipzig (Fleischer). 30 + 241 pp.
  • Ochsenheimer, F. (1810): Die Schmetterlinge von Europa, vol. 3. Leipzig (Fleischer).
  • Ochsenheimer, F. (1816): Die Schmetterlinge von Europa, vol. 4. Leipzig (Fleischer). X + 212 pp.
  • Ochsenheimer, F. & Treitschke, F. (1825): Die Schmetterlinge von Europa, vol. 5/1. Leipzig (Fleischer). 414 pp.

Zdroje
  • Ersch, J. S. & Gruber, J. G.: 1818, Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste. Heslo: Ochsenheimer Ferdinand, 282, Leipzig.
  • Treitschke, G. F.: 1841, Naturgeschichte der europäischen Schmetterlinge. Schwärmer und Spinner. Hartleben, Pest.
  • Strecker, H.: 1878, Butterflies and moths of N. Amer., 258.
  • Kuhn, R.: 1893, Aus dem Leben eines berühmten Entomologen. In: Entomologische Zeitschrift, Bd. 7(1893), 97 – 100.
  • Kürschner, J.: 1900, Ochsenheimer. In: Allgemeine Deutsche Biographie. Bd. 24(1900), 144.
  • Schmidt, A.: 1922, Rovart. Lapok, 26: 49 – 59 + portrét.
  • Zaunick, R.: 1922, Ein naturforschender Schauspieler. In: Dresdener Anzeiger, 193, Nr. 472, (2.11.1922), S. 2.
  • Möbius, E.: 1943, Dtsch. ent. Ztschr. Iris, 57: 14(1 – 27).
  • Obermayer – Marnach, E. et kol.: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 1950, Bd. 7: (Lfg. 33), 203.
  • Csendes, P. & u. a. (Hrsg.): 1978, Österreichisches Biographisches Lexikon. Verlag der österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien, Bd. 7, 203 – 204.
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ochsenheimer Ferdinand“.
  • Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e. V.: „Ochsenheimer Ferdinand“.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.