Idrísovci

Idrísovci[1][2][3][4] alebo Idrisovci[5][6] bola vládnuca dynastia v Magrebe na území dnešného Maroka, v rokoch 788  974.

Idrísovci
الأدارسة
788/9 – 974/985

vlajka
Geografia
Volubilis (788  808)

Fez (808  927)

Hadžar an-Nasal (927  985)
Najvyšší bod
Džabal Tubkál (4 165 m)
Najdlhšia rieka
Draa
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
arabčina, berberské jazyky
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Idrísovský štát je považovaný za prvý marocký arabský štát, po rozpade Umajjovskej ríše sa v krajine najprv vytvorila berberská kmeňová federácia a následne aj idrísovské panstvo.
Berberi
Nástupnícke štáty:
Córdobský kalifát
Fátimovci

Pád moci Umajjovskej ríše znamenal vzostup miestnych panstiev, na ktoré Abbásovský kalifát nemal priamy dosah. V západnej Afrike bol najprv v roku 772 okolí Sidžilmásy založený berberský štát Midrárovcov a v Táharte vznikol ibadijský štát Rustamovcov založený okolo roku 766. Po tom, čo v Mekke zlyhalo alíovské povstanie, utiekol na západ do Magrebu aj jeden z Alího potomkov, Idrís. V Maroku ho za svojho vodcu - imáma uznalo niekoľko miestnych moslimských kmeňov, s ktorých pomocou následne v roku 790 obsadil Tlemcen a z Valíly (Volubilis) začal vládnuť miestnemu územiu. V krajine však stále žili prevažne kresťanské, židovské, či pohanské kmene. Po tom, čo bol Idrís I. otrávený na popud Hárúna ar-Rašída na trón miestneho panstva zasadol o niekoľko mesiacov narodený pohrobok Idrís II., za ktorého spočiatku vládli regenti. Obdobie bolo spojené s bojmi s Aghlabovcami. Ako jedenásťročný bol Idrís prehlásený za imáma a začal vládnuť.Aby sa zbavil vplyvu Berberov, založil Idrís II. v roku 808 založil nové hlavné mesto Fez (Féz, Fés, Fás), ktoré začalo byť osídľované Arabmi. Berberi, ktorým sa nepáčila strata vplyvu mali začať rokovať so susednými Aghlabovcami, za čo mal byť ich vodca Išak popravený. V nasledujúcom období Idrís bojoval proti kmeňom v horách a posilňoval svoju autoritu v krajine.[7][8]

Smrť Idrísa II. krajinu fragmentovala a oslabila, pretože moc si medzi seba rozdelili jeho početní synovia. Vrchnú moc držal najstarší Muhammad, okrem neho mal veľký vplyv aj jeho brat Umar. Ďalší jeho bratia vytvorili početné drobné rody. Po smrti Muhammada sa vládcom stal jeho iba deväťročný syn Alí I., za ktorého ako regenti vládli Berberi. Po Alího smrti v roku 849 sa moci ujal Alího brat Jahjá I. Jeho vláda je spojená najmä s rozvojom hlavného mesta Fezu, ktoré sa stalo útočiskom imigrantov z Andalúzie a severnej aghlabskej Afriky. Mesto vďaka imigrantom získalo väčší arabský ráz, než mestá v ktorých bola početná berberská populácia. Jahjov syn Jahjá II. sa ukázal byť nevhodným panovníkom a krajina sa opäť roztrieštila na viacero autonómnych častí. Samotný Jahjá žil nemravným a zhýralým životom, ktorý v moslimskej krajine vyvolával značný odpor. Situácia sa vyhrotila a po škandále musel Jahjá opustiť krajinu a utiecť do Andalúzie, kde v roku 866 za neznámych okolností zomrel. Moci vo Feze sa ujal vplyvný mešťan Abd al-Rahmán. Manželka Jahju II. preto o pomoc požiadala svojho otca, Alího z umarovskej vetvy Idrísovcov, aby mesto dobyl a situáciu v krajine stabilizoval.

Vláda Alího II. bola ale spojená s viacerými povstaniami berberských kmeňov v horách a Alí bol po sérii porážok prinútený v roku 880 odstúpiť a moc prešla na Jahju III. V nasledujúcom období idrísovské panstvo zaznamenalo úpadok. Niekedy okolo roku 917 krajinu na popud novej veľmoci v Tunisku - Fátimovcov napadli zenatské berberské kmene a krajina sa dostala pod nadvládu Fátimovcov. Svoje záujmy Afrike však mali aj cordobskí Umajjovci, ktorí začali s Fátimovcami o územie bojovať. Krajina sa tak striedala pod nadvládou afrických šiitských Fátimovcov a cordóbskych sunnitských Umajjovcov. Vplyv Idrísovcov tak začal v dôsledku bojov upadať a Indrísovci sa stali len slabými vazalmi. Po tom, čo posledný vládca al-Hasan prešiel na fátimovskú stranu bol v roku 985 v Umajjovskom vätení popravený a idrísovské nezávislé panstvo definitívne zaniklo.[9] Neskôr však ich vedľajšie vetvy ešte viackrát získali istý vplyv v niektorých afrických krajinách a ich potomkovia žijú v Magrebe dodnes.[10] Ďalšou samostatnou lokálnou dynastiou sa neskôr stali až Almorávidovci, ktorí sa k moci dostali po roku 1060.

Zoznam panovníkov

Zoznam podľa F. Tauera:[4]

  • Idrís I. (788  793)
  • Idrís II. (804  828), narodil sa ako pohrobok
  • Muhammad ibn Idrís (828  836)
  • Alí I. (836  849)
  • Jahjá I. (849)
  • Jahjá II. (849  863)
  • Alí II. (863  880)
  • Jahjá III. (880  905)
  • Jahjá IV. (905  912)
  • al-Hasan I. (912  915)
  • Abú-l-Ajš (948  954)
  • al-Hasan II. (954  974)


Zoznam podľa The Encyclopaedia of Islam:[10]

  • Idrís I. (789  791)
    • Rášid (regent) (791  802)
    • Abú Chálid Jazíd (regent) (802  808)
  • Idrís II. (808  828)
  • Muhammad ibn Idrís (828  836)
  • Alí I. ibn Muhammad (836  849)
  • Jahjá I. ibn Muhammad (849  863)
  • Jahjá II. ibn Jahjá (863  866)
  • Alí II. ibn Umar (866  ?)
  • Jahjá III. ibn al-Kásim (?  905)
  • Jahjá IV. ibn Idrís ibn Umar (905  919/920)
  • fátimovskí správcovia
  • al-Hasan (Hasan I.) (925  927)
  • fátimovskí správcovia
  • al-Kásim (937/8  948/9)
  • Abú-l-Ajš (948/9  954/5)
  • al-Hasan ibn al Kásim (Hasan II.) (954/5  974) a †985

Referencie

  1. Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. [s.l.] : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 335.
  2. Idrísího mapa In: Idrísovci, arabská dynastie vládnoucí v Maroku 788  974 [online]. www.cojeco.cz, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  3. Kolektiv autorů. Malá ilustrovaná encyklopedie A-Ž. [s.l.] : Encyklopedický dům, 2013. 650 s. Dostupné online. ISBN 978-80-903606-6-2. S. 201.
  4. TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. (ďalej len Tauer). ISBN 80-7021-828-2. S. 385.
  5. GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). 1. vyd. [s.l.] : Mapa Slovakia, 2004. 50 s. ISBN 8089080472. S. 9.
  6. Atlas světových dějin 1. díl. Ed. Kolektiv autorů. 1. vyd. Praha : Kartografia Praha, 1997. ISBN 80-7011-343-X. S. 27.
  7. IDRIS I, IDRIS II In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, V. L. Menage, CH. Pellat, J. Schacht. 2. vyd. Zväzok 3. New York : Leiden, 1986. 1270 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 1031  1033. (po anglicky)
  8. Tauer, str. 134
  9. Idrīsid dynasty In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. IDRISIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, V. L. Menage, CH. Pellat, J. Schacht. 2. vyd. Zväzok 3. New York : Leiden, 1986. 1270 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 1035  1037. (po anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.