Ióannes Zonaras
Ióannes Zonaras (iné mená:Ján Zonaras[1], starogr. Ἰωάννης Ζωναρᾶς; * asi 1074 – † po 1130) bol vysoký byzantský úradník, kronikár, teológ, právnik a mních žijúci v 12. storočí. Jeho najvýznamnejším dielom je kronika Epitomé historión (Historická príručka[2] alebo aj Prehľad dejín).[3] Známou je aj jeho zbierka východného cirkevného práva označovaná podľa jeho mena ako Zinar.[1]
Ióannes Zonaras | |||
historik, teológ, právnik, mních | |||
Osobné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | asi 1074 | ||
Úmrtie | po 1130 | ||
ostrov Incir Ada (?) | |||
Národnosť | grécka | ||
Dielo | |||
Žánre | kronika | ||
Obdobie | Obdobie Komnenovcov a Angelovcov | ||
Témy | dejiny Byzantskej ríše a sveta | ||
Významné práce | Prehľad dejín (Epistomé historión) | ||
|
O Zonarovej mladosti veľa nevieme. Za vlády cisára Alexia I. však na cisárskom dvore zastával dôležité úrady droungaria tes vigles (megas dux tes viglas) a protasekretis (prvý sekretár). Po smrti cisára Alexia I. v roku 1118 však odišiel žiť na odľahlý ostrov svätej Glykérie[4] (dnešný Incir Ada), kde začal pracovať na svojom dejepisnom diele.
Dielo
Dielo v 48 knihách popisuje dejiny sveta od jeho stvorenia do Zonarových čias (t.j. vlády Komnénovcov). V starších obdobiach vychádza z viacerých diel, z ktorých mnohé sa inak nezachovali.[2] V staršom období vychádza mimo iné z Hérodota, Arriana, Plutarchu, či Starého zákona a raných kresťanských historikov. Ďalej napr. z diela Theofana Vyznávača, Juraja Hamartola. V novšom období najmä z diel Psella a Skylitza),[4] ktorých poznatky systematizoval a pretriedil.[3]
Narozdiel od jeho súdobej historičky Anny Komnény, dcéry cisára Alexia I. sa na vládu cisára Alexia I. pozerá kritickejšie. Jeho dielo bolo už v stredoveku preložené do srbčiny[3]/slovanského liturgického jazyka[4] a v renesancii dokonca do latinčiny.[3]
Chronograficky na Zonara nadviazal Niketas Choniates.
- komentár k zbierke cirkevného práva - tzv. Apoštolským nariadeniam (nazývané aj Zinar)[1]
- niekoľko hagiografií (napr. o svätej Eupraxii) a niekoľko homílií[4]
Zonarovi boli pripočítavané i ďalšie diela, jeho autorstvo však nebolo spoľahlivo dokázané (napr. grécky lexikón nesúci jeho meno).
Referencie
- VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. 605 s. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 263.
- DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 208 – 209.
- Zonaras, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 519.
- ZONARAS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2229.