Nikétas Chóniates

	Nikétas Chóniates
	byzantský úradník, teológ, spisovateľ, historik
	; Nikétas Chóniates v stredovekom manuskripte, Viedeň, Rakúska národná knižnica
Osobné informácie
Pseudonym	Acominatus
Narodenie	1155
	Chónai (Kolosea), Byzantská ríša
Úmrtie	1215/1216
	Nikajské cisárstvo
Národnosť	grécka
Súrodenci	Michal Chóniates
Dielo
Žánre	kronika, teologický spis
Obdobie	štvrtá križiacka výprava
Témy	dejiny Byzantskej ríše
Významné práce	Chroniké diégésis ; (Letopisné rozprávanie) ; Thésauros orthodoxias; (Poklad pravej viery)
Ovplyvnený	antika ;
	Literárny portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Nikétas Chóniates (iné prepisy: Niketas Choniates[1] alebo Nikétas Chóniatés[2], Nikitas Chóniatis; starogr. Νικήτας Χωνιάτης; * 1155, Chónai – † 1215/1216), prezývaný tiež Acominatus, bol vysoký byzantský úradník, spisovateľ, teológ a historik. Jeho bratom bol Michal Chóniates, rétor, básnik a aténsky biskup.

Život

Niketas sa narodil v maloázijskom meste Chónai (odtiaľ meno Chóniates). Od raného detstva sa pod dohľadom svojho brata, neskoršieho aténskeho biskupa Michala vzdelával v rétorike a v práve. Svoje vedomosti následne zúžitkoval v úradníckych službách v Malej Ázii a Konštantínopole. Okrem iných úradov zastával post kancelára, správcu plovdivskej (filippopolskej) thémy, či úrad veľkého logothéta (megas logothetes, pôvodne šlo o titul logothetes ton sekreton) za vlády Izáka II.[1] Kariérny rast mu však pretrhlo dobytie Konštantínopolu počas štvrtej križiackej výpravy. Následne Niketas podobne ako mnohí iní žil v Nikajskom cisárstve v exile, kde však už žiaden významnejší úrad nezískal.[1]

História Nikétu Chóniata, opis z roku 1286, dnes Oxford

Dielo

Thésauros orthodoxias (lat. Thesaurus Orthodoxae Fidei, Poklad pravej viery[2])

Teologicko - filozofické dielo o herézach. Bol publikovaný len sčasti.[3]

Chroniké diégésis (Letopisné rozprávanie)

Dielo sa skladá z 21 kníh, popisuje udalosti z rokov 1118 – 1206, čím nadväzuje na prácu Anny Komnény a Jána Zonara. V diele využíva typický archaizujúci komnénovský štýl a nie je len faktografickou kronikou, ale obsahuje viacero umeleckých replík, ktoré uňho často dostávajú prednosť pred faktami.[2]

"História je najznamenitejší odkaz a najkrásnejší vynález Grékov."

Dielo obsahuje dodatok - popis umeleckých diel zničených alebo odcudzených počas štvrtej križiackej výpravy.[1]

De statuis (Na sochách zničených Latiníkmi)

Obraz v kultúre

V Baudolino od Umberta Eca je Chóniates zachránený Baudolinom počas obliehania Konštantínopola, jedna z hlavných postáv
A Death in the Venetian Quarter od Alana Gordona, hlavná postava

Referencie

Choniates, Niketas. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 202 – 203.
DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 196 a 208 – 209.
CHONIATES, NIKETAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 42.

Pozri aj

Externé odkazy

Nicetas Choniates, encyclopaedia Britannica, anglicky

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[:0-1] Choniates, Niketas. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 202 – 203.

[:3-2] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 196 a 208 – 209.

[:1-3] CHONIATES, NIKETAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 42.