Theofanes Homologétes

Svätý Theofanes Homologétes (iné mená pozri nižšie; * okolo 760, Konštantínopol  12. marec 817/818, Samothraké) bol byzantský mních, teológ, spisovateľ a historik. Bol odporcom obrazoborectva, za čo bol cisárskou vládou prenasledovaný a vyhnaný do exilu na ostrov Samothraké, kde aj zomrel. Napísal dielo Chronografia, ktoré je jedno z najvýznamnejších diel byzantského kronikárstva.[1] Pre niektoré udalosti rokov 769  813 je zároveň jediným dochovaným písomným prameňom.[2] Ako svätý je uznávaný na Východe i na Západe.[3][4] Jeho sviatok sa slávi 12. marca.[5]

svätý
Theofanes Homologétes
byzantský mních a historik

Ikona svätého Theofana Homologéta
Biografické údaje
Narodenieokolo 760
Konštantínopol
Úmrtie12. marec 817/818
ostrov Samothraké (Samotrácia)
Uctievanie
CirkevPravoslávna cirkev, Latinská cirkev
Sviatok12. marec
Odkazy
Theofanes Homologétes
(multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Mená

  • starogr. Θεοφάνης Ὁμολογητής, prepisy: Theofanes Homologétes, Theofanes Homologetes, Theofanis Homologitis, Theofanés Homologétés[6], lat. Theophanes Confessor
  • slovenské varianty: Theofanes Vyznavač[7] (dnes jazykovo správne:[8] Vyznávač[1]), Theofanes Confessor[7][9], cirkevne aj: Teofan Sigrianský[10][11] a Teofan Chronograf[12][13]

Životopis

Theofanes sa lúči s patriarchom Nikéforom I.

Theofanes sa narodil ako syn egejského stratéga[4] Izáka a jeho manželky Theodoty. Keď mal tri roky, Izák zomrel a výchova Theofana zostala na jeho matke.[14] V mladom veku pôsobil ako strator na cisárskom dvore Leva IV. Oženil sa s Megalo, dcérou istého cisárovho priateľa a patrikia. Obaja však mali záujem o duchovnú sféru a po istom čase sa dohodli, že vstúpia do kláštora. Theofanes sa tak ako osemnásťročný[15] stal mníchom v kláštore Megas Agros neďaleko Sigriane.[4] Monastier založil kedysi jeho otec.[15] Neskôr založil vlastný kláštor na ostrove Kalonymos,[4] avšak naďalej žil v kláštore založenom jeho otcom.[15]

Bol zásadným odporcom obrazoborectva a podľa niektorých prameňov sa zúčastnil aj Druhého nicejského koncilu v roku 787.[5] V koncilových dokumentoch však jeho meno zaznamenané nie je.[14] Počas moechianskej aféry podporil umiernené stanovisko patriarchu Tarasia. To viedlo k jeho roztržke s radikálnejším Theodorom Studitským. Po tom, čo sa k moci dostal Lev V., bolo obrazoborectvo v Byzancii obnovené. Niekedy v rokoch 814/815 bol Theofanes ako odporca cisárskej politiky uväznený a poslaný do vyhnanstva na ostrov Samothraké, kde zomrel. V tomto období sa opätovne zblížil s Theodorom Studitským, ktorý Theoana napísal aj oslavné enkomion. Po smrti bol uctievaný ako svätý mučeník - confessor.[4][5]

Theofanes v Chráme zvestovania melchitského patriarchátu v Jeruzaleme

Dielo

  • Chronografia (starogr. Χρονογραφία)

Dielo vzniklo v gréčtine v rokoch 810  814. Zaoberá sa rokmi 284  813, pričom pre roky 769  813 je jedným z mála zachovaných byzantských zdrojov (okrem neho existuje napr. kronika patriarchu Nikéfora I.)[1][4]. Predstavuje jediný podrobný popis byzantského víťazstva nad arabskými obliehateľmi Konštantínopola (674  678). Popisuje aj slávny grécky oheň, výbušnú zmes, vďaka ktorej Byzantínci zničili arabskú flotilu. Zaznamenal tiež katastrofálnu porážku cisára Nikefora I. Bulharmi neďaleko Plisky v roku 811.[5]

Kronika mala byť pokračovaním nedokončeného diela Georgia Synkella. Pretože sa udalosťami zaoberá striktne chronologicky podľa rokov, je cenným prameňom mnohých číselných dát. Je písaná jednoduchým jazykom[15] a roky určuje podľa alexandrijskej éry. Voči cisárom je autor spravidla kritický, obdivuje však prvého kresťanského cisára Konštantína I. a Markiana, ktorý zvolal Chalcedónsky koncil. Hoci dielo obsahuje niekoľko nepresností, ide o spoľahlivý zdroj.[16] Theofanes informácie nereprezentuje ako svoje názory (ako napr. Synkellos), ale dané udalosti odovzdáva ako fakty, čím vytvára ilúziu úplnej objektivity.[4][15] Podľa niektorých hypotéz (Cyril Mango) autorom kroniky nebol Theofanes ale Synkellos,[15] a Theofanes bol iba jej editorom. Viacero hypotéz sa spája aj so zdrojmi, z ktorých čerpal.[4]

V roku 875 bolo Anastasiom Bibliothecariom preložené do latinčiny.[3] Na kroniku priamo nadväzuje súbor šiestich kroník dnes známych pod latinským názvom ako Theophanes Continuatus. Popisujú udalosti až do roku 961.[16] Okrem nich ďalej chronologicky nadväzuje napr. Synopsis historión od Jána Skylitza.[17]

Referencie

  1. HURBANIČ, Martin; Origo gentis Bulharov v byzantskom kronikárstve. Niekoľko poznámok na okraj správy o pôvode Bulharov v kronikách Theofana a patriarchu Nikefora In: Symboly a mýty národov v stredoveku a včasnom novoveku 2.. Ed. Martin Homza a Adam Mesiarkin. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-4043-4. S. 13  14.
  2. THEOPHANES the CONFESSOR In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:763. (po anglicky)
  3. Theofanes Vyznavač In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 481.
  4. THEOPHANES THE CONFESSOR In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2063. (po anglicky)
  5. Saint Theophanes the Confessor In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. KRÁLIK, Ľubor. Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine: vedecký seminár, Bratislava. Bratislava : Veda, 2002. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0749-6. S. 54.
  7. KUČERA, Matúš. Postavy veľkomoravskej histórie. Martin : Osveta, 1991. Dostupné online. S. 205.
  8. Je správne vyznávač alebo vyznavač? [online]. jazykovaporadna.sme.sk, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  9. MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. Dostupné online. S. 58.
  10. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský. Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež [online]. Gréckokatolícka eparchia Bratislava, 2020-03-11, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  11. Gréckokatolícky kalendár. [s.l.] : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 10.
  12. Snina Spravodaj. [online]. Snina : Farnosť povýšenia sv. Kríža, 6.3.2016, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  13. Teofan „Chronograf“ Vyznávač [online]. Životopisy svätých, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  14. Životopisy svätých. Sv. Teofan [online]. Rímskokatolícka farnosť Rajecké Teplice, [cit. 2020-09-01]. (Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.). Dostupné online.
  15. THEOPHANES CONFESSOR In: Dictionary of the Middle Ages. Zväzok 12 (THADDEUS LEGEND  ZWARTNOC). New York : Charles Scribner's Sons, 1989. ISBN 0-684-18278-5. S. 22  23.
  16. Theophanes Continuatus In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 484.
  17. DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 208.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.