Hlavná postupnosť
Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci.
Táto línia je zdôrazňovaná, pretože tak spektrálny typ, ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade, ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života.
Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať, že hlavná postupnosť nie je presná čiara, ale že je trochu rozptýlená. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť, najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní, ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd, ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy.
Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej postupnosti, pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti, rovnako ako blízke spoločnice, rotácia alebo magnetické polia a ďalšie. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci), ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou, aj keď spaľujú vodík, a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia.
Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS). Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi, kde sa nachádzajú hviezdy, keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu.
Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu, resp. začiatku ich zániku.
Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4,5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4,5 miliárd rokov. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka, zväčší sa a stane sa z neho červený obor.
Údaje hlavnej postupnosti
Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti. Hodnoty svietivosti, polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy.
Spektrálna trieda | Polomer | Hmotnosť | Svietivosť | Teplota |
---|---|---|---|---|
R/R☉ | M/M☉ | L/L☉ | K | |
O2 | 16 | 158 | 54,000 | |
O5 | 14 | 58 | 46,000 | |
B0 | 5.7 | 16 | 16,000 | 29,000 |
B5 | 3.7 | 5.4 | 750 | 15,200 |
A0 | 2.3 | 2.6 | 63 | 9,600 |
A5 | 1.8 | 1.9 | 24 | 8,700 |
F0 | 1.5 | 1.6 | 9.0 | 7,200 |
F5 | 1.2 | 1.35 | 4.0 | 6,400 |
G0 | 1.05 | 1.08 | 1.45 | 6,000 |
G2 | 1.0 | 1.0 | 1.0 | 5,900 |
G5 | 0.98 | 0.95 | 0.70 | 5,500 |
K0 | 0.89 | 0.83 | 0.36 | 5,150 |
K5 | 0.75 | 0.62 | 0.18 | 4,450 |
M0 | 0.64 | 0.47 | 0.075 | 3,850 |
M5 | 0.36 | 0.25 | 3,200 |
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Main sequence na anglickej Wikipédii.