Hus snežná

Ich perie je bielo sfarbené, iba končeky krídel sú čierne. Zobák a nohy majú oranžové, oči sú čierne. Husi snežné merajú 69 – 83 cm, vážia 2,7 kg. Majú krídla s rozpätím 135 – 165 cm, dlhý krk, guľatú hlavu s malými očami a stredne veľkým zobákom. Na zemi sa pohybujú neobratne.

Hus snežná má mäkký hlas, jemno postupne stúpajúce go go go, tiež koik alebo goá a gä-gä-gä. Varovné hlasy sú hlbšie a znejú ako angk-ak-ak-ak. Za letu vydávajú jednoslabičné a krátke krä alebo krääk.

Mapa rozšírenia husi snežnej, modrou hniezdiská, hnedou zimoviská

Husi snežné žijú na severnej pologuli, hlavne v Grónsku, Kanade a na východe Severnej Ameriky. Rozmnožujú sa v arktickej tundre, v septembri však zanechávajú arktickú zimu a vydávajú sa 5 000 km na juh v obrovských hlučných kŕdľoch, kde býva viac ako 100 000 vtákov. Do Arktídy sa opäť vracajú na jar.

Doba ich migrácie na hniezdiská môže trvať až 10 týždňov. Oddychujú iba v noci. Obrovské kŕdle pozostávajú z mnohých rodinných skupín. Pri migrácii na veľké vzdialenosti často lietajú vo formáciách tvaru „V“. Každý vták letí v závetrí vtáka pred ním, čo mu šetrí sily a energiu. Vtáky na čele sa často menia.

Do roku 1999 existuje jedno nepublikované a neoverované pozorovanie kŕdlika v zime 1990/91 pri Bake.[3] Po roku 1999 je v evidencii (február 2016) 1 výskyt z marca 2014 zo Záhoria, z Jakubovských rybníkov .[4]

Husi snežné sa pasú na mokradiach, kde je bujná vegetácia. Ich hlavnú potravu tvoria vodné rastliny, korienky, ostrice (hlavne Carex stans), dôležitú zložku potravy tvoria Dupontia fischeri a Pleuropogon sabini, tráva a zrno. Sú prispôsobivé na rôznu rastlinnú stravu, listy a výhonky, machy i lišajníky. Malú časť potravy tvoria i drobné bezstavovce sladkých i slaných vôd. Prehĺtajú aj trochu piesku a jemného štrku, čo im pomáha pri trávení potravy.

Vytvárajú páry, ktoré sú verné celý život. Sú plne prispôsobené krátkemu arktickému letu. Hniezdna sezóna začína koncom mája. Na hniezdiská prieletajú už spárené a ihneď začínajú so stavbou hniezd. Niekedy sa stáva, že prvé vajíčko znesú ešte na ceste na hniezdisko niekde na pobreží.

Husi snežné vytvárajú hniezdne kolónie a veľká časť populácie je verná svojim tradičným hniezdiskám. Napríklad na Wrangelovom ostrove tvorí hniezdisko suchá kotlina mezi kopcami, ktorá je 20 km vzdialená od najbližšieho pobrežia. Cez túto 13x14km oblasť pretekajú riečky, sú to fľaky tráv a je chránená pred vetrom. Na miestach bez snehu je hustota hniezd 90 na hektár a na miestach kde sa sneh a ľad dlho drží len 3 hniezda na hektár.

Hniezda sú založené v priehlbinách zeme, vystlané lišajníkmi a kúskami rastlín. Vo vnútri sú vystlané páperím. Samička kladie začiatkom júna 4-6 bielych vajíčok, ktoré zahrieva 21 dní. To je pomerne krátka inkubačná doba. Po vyliahnutí sú mláďatá letuschopné už za 6 týždňov. Na krátke leto je prispôsobené aj obdobie pŕchnutia. Na rozdiel od iných druhov husí, u husi snežnej pŕchnu súčasne hniezdiace i nehniezdiace jedince. Koncom augusta sú už dospelé i tohoročné mláďatá schopné letu a odlietajú na zimoviská. Jedno a dvojročné jedince ešte nehniezdia, najčastejšie sa držia svojich rodičov. Po troch rokoch dosiahnu pohlavnú zrelosť.

• 
  Ilustrácia
• 
  Za letu
• 
  Na zemi
• 
  Vajcia

1. IUCN Red list 2015.4.
2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-24]. Dostupné online.
3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Dodatok, str. 641, Danko, Š., Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
4. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus snežná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus snežná
• Wikislovník ponúka heslo Hus snežná

• Hus snežná na ZOO Bojnice
• Atlas vtákov

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schneegans na nemeckej Wikipédii.