Dejiny astronómie

O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. Vieme že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. Škorpión), ich mená sa používajú dodnes, a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. Všimli si, že sa cez ne premieta pohyb Slnka, planét a Mesiaca po oblohe. Boli pravdepodobne prvými, ktorí zostavili kalendár. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy.

Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. tisícročia pred Kr. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Niektoré významné nebeské objekty (napr. slnko) považovali za bohov. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár, ale neskôr prešli k solárnemu. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. Vždy, keď vychádzala nad obzor, Níl sa rozvodňoval. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. Egypťania poznali málo súhvezdí. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes.

Babylončania boli skvelými astronómami. Ich poznatky prevzali všetky národy, ktoré sa zaujímali o prírodné vedy, z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca, významné body v obehoch planét, ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam, východy a západy Síria, dátumy slnovratov a rovnodenností, záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. Neskôr prešiel viacerými úpravami. Babylonský nový rok nezačínal v zime, ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí, cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd, ktorých mená sa zachovali dodnes.

Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. tisícročia pred Kr. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka, Mesiaca alebo objavenie kométy). U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda, pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách, kométach, meteorických rojoch, ale aj o precesii a slnečných škvrnách. Na riešenie astronomických problémov používali na rozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. Používali lunisolárny kalendár. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií, z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien, Kchaj-tchien a Süan Jie.

Observatórium Jantar Mantar v Jaipure

Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú, že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. Od roku 1000 pred Kr. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo, zem, Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu), Mesiac, oheň a osem nebeských smerov. Sväté vajce je pôvodom sveta, škrupina je prazemou, hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi.

Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch, je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov, no zároveň je možné, že niektoré zo spoločných znakov, ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní, mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9,6 až 14,4 hodinami), dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom.

Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500, keď žil astronóm Arjabháta, ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. Známych je tiež 5 observatórií, ktoré nechal založiť Jai Singh II. v 18. storočí v Dillí a Jaipure. Najväčšie z nich, Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku), pozostáva zo 14 stavieb, v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény.

Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe, hviezdy a planéty, najmä Venušu, Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. Tak dokázali predpovedať napr. zatmenia Slnka. Vedeli tiež, že Zem je guľatá. Obradné budovy stavali tak, aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab), posvätný (tzolkin), tzv. dlhý počet a. i. Ich kalendár bol najzložitejší, no súčasne aj najpresnejší. Je charakteristický tým, že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka - solárny.

Mayovia verili, že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím, kde sú zlí bohovia, snažiaci sa zastaviť ich postup. Z týchto dôvodov si mysleli, že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc, ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia, mučenia a obetovania sa. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých, ktorí sa obetovali. Mayovia verili, že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru.