Havária vrtuľníka v Slovenskom raji

Pomník záchranárov havarovaného vrtulníka v Slovenskom raji, oblasť Kláštorisko

Po nahlásení poranení 10-ročného chlapca v oblasti Prielomu Hornádu pracovníci Horskej záchrannej služby požiadali o spoluprácu posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Tá vzala na palubu pracovníka HZS a pokračovala na miesto nehody.[5] Vrtuľník vzlietol z Popradu.[2] Pri nalietavaní k zranenému sa vrtuľník zrútil približne 50 metrov[5] (Podľa neskorších zdrojov 100 až 120 metrov).[6] Hlásenie Krajského operačného strediska Košice dispečingu Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE o nehode vrtuľníka bolo prijaté o 18:18.[2]

„Na miesto okamžite smerovali príslušníci políce, hasiči, leteckého útvaru Ministerstva vnútra, Úradu vojenského letectva z Prešova, horskí záchranári a kolegovia z ATE spol. s.r.o.“[5] Roklina Prielom Hornádu bola uzavretá v úsekoch Lávka pod Kláštorskou roklinou až Hrdlo Hornádu.[7] Na miesto nehody prišiel aj minister zdravotníctva Viliam Čislák.[3] Trosky vrtuľníka boli z miesta odstránené už na nasledujúci deň, 18. júla.[6]

Ako príčina nehody je uvádzané elektrické vedenie.[3][8] Do obce Hrabušice bola po nehode prerušená dodávka elektriny.[3] Nemenovaný pilot sa pre Pravdu vyjadril: „S týmto elektrickým vedením nebolo všetko celkom v poriadku. Bolo vo výške približne 100 metrov, čo je dosť vysoko. A otázne tiež je, či tam malo byť v takom stave, v akom bolo.“[8] Vedenie patrí spoločnosti Východoslovenská distribučná, postavené bolo v roku 1966. Povinná úradná skúška bola na ňom vykonaná v júli 2013. Vedenia na navigačných mapách sú, ale nie všetky typy. Vedenie nad Prielomom Hornádu v mape nebolo.[8] Zdroj z operačného strediska Horskej záchrannej služby v Čingove tiež uviedol: „Predpokladáme, že sa vrtuľník zachytil o elektrické vedenie.“[7]

Podľa Pravdy tiež stroj neobsahoval tzv. čiernu skrinku, ale len Flight Data Recorder, ktorý zaznamenáva len kľúčové údaje letu bez zvukovej stopy z kokpitu.[8]

Vyšetrovanie nehôd spadá pod kompetenciu Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru MDVRR SR. Ten vydal 6. novembra 2015 záverečnú správu, v ktorej uvádza tieto hlavné príčiny: [1]

• hlavnou a bezprostrednou príčinou nehody bol stret vrtuľníka s oceľovými drôtmi elektrického vedenia natiahnutými ponad prielom rieky Hornád v previse, počas letu v prízemnej výške,
• samotné priblíženie a začatie technického zásahu bolo vykonané posádkou vrtuľníka za meteorologických podmienok, kde negatívnu úlohu zohral prebiehajúci západ slnka, ktorý svojim svitom v smere proti letu vrtuľníka pravdepodobne spôsobil prehliadnutie drôtov elektrického vedenia pilotom.

Pri nehode zahynuli všetci štyria členovia posádky:[9]

Detail pomníka záchranárov zo Slovenského raja, oblasť Kláštorisko

Posledná rozlúčka so všetkými obeťami bola 23. júla o 10:00 v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade.[10] Podľa opisu TASR „rozlúčku viedol biskup Spišskej diecézy František Sečka spolu s vojenským ordinárom Františkom Rábekom a popradským dekanom Antonom Opartym. Na znak úcty krúžil v čase, keď z kostola vynášali telá nebohých, záchranársky vrtuľník ATE.“[11] Dňa 17. októbra 2015 pri príležitosti pietnej spomienky odhalili náčelník Oblastného strediska Slovenský raj a riaditeľ ATE Poprad pamätník na toto letecké nešťastie. Tento pamätník vyhotovili členovia Horskej záchrannej služby Slovenský raj. Pietny akt sa uskutočnil na Kláštorisku za účasti vyše 200 ľudí, ktorí si prišli uctiť pamiatku obetí nešťastia.[12]

Prezident Andrej Kiska na svojej facebookovej stránke zverejnil toto vyhlásenie: „V Poprade nám nad hlavami lietajú skoro každý deň. Človeku vždy prebleskne hlavou: ‚Ktovie, čo sa komu stalo. Hádam nič vážne.‘ Tentokrát nedoleteli. Štyria super chlapi – esá leteckej a horskej služby – položili svoj život. Ostali manželky, deti... Ťažko sa hľadajú slová. Zomreli v službe. V službe za záchranu zdravia. Česť ich pamiatke.“[13] Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlásil: „Je mi veľmi ľúto, že táto nehoda sa stala práve ľuďom, ktorí zachraňujú ľudské životy. Týmto chcem vyjadriť príbuzným obetí, ale aj ich kolegom, svoju úprimnú sústrasť.“[4] „Veľmi ťažko sa hľadajú slová, pretože toto boli ľudia, ktorí svoj život zasvätili záchrane iných životov. Celý Poprad by mohol byť zaplnený ľuďmi, ktorí im vďačia za záchranu života, a my im už nevieme nijako pomôcť,“ povedal Robert Kaliňák, minister vnútra.[11] „Je to spoločenská strata pre nás všetkých, pretože títo ľudia zachraňovali obyvateľov nášho mesta, ale aj návštevníkov,“ vyjadril sa primátor Popradu Jozef Švagerko.[11]

Vláda SR 21. júla oznámila, že rodina každého z obetí dostane príspevok 33 000 €.[14] Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Ján Šteso zároveň informoval o zriadení účtu pre pomoc obetiam nešťastia.[9][15]

• Záverečná správa Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru MDVRR SR