Gustav Hoepfner (1833 – 1900)

Jeho rodičia boli majitelia čipkárskej dielne. Štúdiá absolvoval na obchodnej akadémii. Po ich dokončení praxoval v obchodnej firme švagra a staršieho brata Metz a Hoepfner v Budapešti. Potom sa stal prokuristom vo viedenskej obchodnej spoločnosti Karl Parvy. V roku 1860 sa rozhodol založiť si vlastný obchod s rozličným tovarom. Oženil sa s Hermínou Maurerovou zo Spišského Podhradia, s ktorou mal synov Gustava, Qidóa Cornela a dcéru Elsu (1863 – 1921). V roku 1862 sa presťahoval do Spišského Podhradia, kde pokračoval v obchodovaní. Neskôr založil v tomto meste sporiteľňu. V Levoči v roku 1869 bola založená úverová banka, ktorá ponúkala služby spišským Nemcom - Zipser Creditbank (Spišská úverová banka), kde našiel uplatnenie.

Okrem práce vo finančnom odbore sa začal venovať turistike, začal aktívne pôsobiť ako propagátor prírodných a kultúrnych krás Spiša. V roku 1875 bol vydavateľ a editor týždenníka Zipser Anzeiger (Spišský oznamovateľ), od roku 1876 bol redaktorom týždenníka Zipser Bote (Spišský posol), ktoré veľkú časť svojho obsahu venovali Vysokým Tatrám. V roku 1873 po založení Uhorského karpatského spolku sa stal jedným z jeho prvých členov. O štyri roky neskôr už bol členom jeho ústredného výboru. Bol presbyterom evanjelického cirkevného zboru. V tejto funkcii viedol farské účtovníctvo.

V roku 1881 začal zapájať banku do aktivít v cestovnom ruchu. Tatranskú osadu Starý Smokovec vtedy už vlastnilo urbárske spoločenstvo v Mlynici. Hoepfner zaangažoval banku do obnovy upadajúceho kúpeľníctva v Starom Smokovci. Banka kúpila kúpeľné budovy, prenajala si pozemky a začala s obnovou a výstavbou nových hotelov a parkov. Okrem rôznych menších stavieb boli tu postavené nové dôležité budovy ako napríklad Kúpeľný dom, vila Hygiea, v ktorej boli zdravotnícke služby a lekáreň, postavili hotely Scepusia a Čákyho dom. Do výstavby bol zaangažovaný jeho syn Quidó Hoepfner. Neskôr sa kúpeľníctvu a rozvoju turistiky v Starom Smokovci venoval aj Gustáv Hoepfner ml. a jeho syn Felix Hoepfner. Spišská úverová banka, po uzavretí zmluvy s uhorským ministerstvom pôdohospodárstva, od roku 1882 financovala rozvoj Tatranskej Lomnice. Bola to predovšetkým zásluha Gustáva Hoepfnera st., ktorý sa zaslúžil o výstavbu reprezentačného hotela Lomnica. Hopefnerovci zostali vo Vysokých Tatrách do roku 1945. Všetci sa venovali hotelierstvu a rozvoju turistiky.

Gustáv Hoepfner st. zomrel vo Viedni deväť dní po operácii. Pochovaný je na starom levočskom cintoríne.[1]