Grigorij Jefimovič Rasputin

V roku 1901 opustil Pokrovsko, aby putoval do Grécka a Jeruzalema. Do Petrohradu prišiel pravdepodobne v rokoch 1903 – 1904, tu sa rôzne zdroje rozchádzajú. Najpravdepodobnejšie prišiel na konci roku 1903. Svojou pokorou a úprimnosťou zapôsobil ako na významných cirkevných hodnostárov Petrohradu, tak aj na rádových kňazov a mníchov. Vďaka spovedníkovi cárskeho páru Theophanesovi sa Rasputin dostal do priazne a domu veľkokniežaťa Nikolaja Nikolajeviča a odtiaľ do cárskeho paláca, v ktorom si získal stálu priazeň cára a cárovnej, keď liečil chorého cároviča Alexeja, ktorý trpel hemofíliou.

Cárovič Alexej trpel dedičnou chorobou hemofíliou a mohol pre drobné zranenie umrieť. Lekári nevedeli Alexejovi pomôcť, tak cárovná hľadala liečiteľa, ktorý by jej syna zachránil. Dvorná dáma a priateľka cárovnej Anna Vyrubovova odporučila cárovnej Rasputina. Nie je presne známe, akým spôsobom Rasputin cároviča liečil, ale bol úspešný. Neprajníci Rasputina tvrdili, že liečil cároviča pomocou hypnózy, ktorá, ako je preukázané, zmierňuje príznaky, pretože odbúrava stres, upokojuje a spomaľuje krv. Je dokázané, že sugescia dokáže príznaky hemofílie potlačiť, ale chorobu nevylieči. Rasputin však údajne liečil chlapca aj na diaľku pomocou telegramu, ktorý poslal zo Sibíri. Iné tvrdenia vravia, že k liečbe používal pijavice. Ich sliny však obsahujú antikoagulanciá, ako je hirudín, takže takáto liečba by pravdepodobne viedla k zhoršeniu choroby. Rasputin zakazoval púšťať k cárovičovi lekárov a nedovolil mu užívať lekármi predpísané lieky. Vďaka svojej úspešnej liečbe si zabezpečil významný vplyv na vtedajších vládcov Ruska.

Mal veľký vplyv na cárovnú, aj na cára. Rasputin mal s cárovnou až intímny vzťah. Rasputin radil cárovi aj v štátnych záležitostiach a Mikuláš II. sa naňho začal vo všetkom spoliehať a žiadal ho o rady v najdôležitejších rozhodnutiach aj rozhodnutiach týkajúcich sa vojny. Uvádza sa, že sympatizoval s Nemeckom a radil cárovi, aby do vojny nevstupoval. Neskôr vyhlásil, že ruské vojská prehrajú, pokiaľ velenie neprevezme cár. Toto rozhodnutie nebolo správne, cár nebol schopný veliteľ, ale na Rasputinovu radu skutočne velenie prevzal. Podľa niektorých zdrojov si Rasputin zriadil akýsi obchod, kde vybavoval povýšenia a zabezpečoval lukratívne miesta výmenou za rôzne protihodnoty, hlavne sexuálne. Viedol stále rovnako nespútaný život ako za mlada, veľa pil a usporadúval sexuálne orgie. Dokonca bol niekoľkokrát obvinený zo znásilnenia, raz dokonca zo znásilnenia mníšky. Tieto obvinenia nechal cár zamietnuť. Nenávidela ho najmä vysoká šľachta a načas dokonca vymohli na cárovi vyhnanie Rasputina na Sibír. Ale cárovná trvala na Rasputinovom návrate, pretože to bol jediný človek, ktorý dokázal cárovičovi pomôcť a zastaviť jeho krvácanie. Rasputin mal silný vplyv nielen na rozhodnutia vladára, ale aj na jeho povesť, a tá vďaka Rasputinovi utrpela a utrpel aj rešpekt voči cárovi. To viedlo k rozhodnutiu vysokej šľachty Rasputina odstrániť.

Podľa iných zdrojov je tento vplyv Rasputina na vladárov prehnaný a nedosahoval vyššie uvedený rozmer.

Prvý pokus o zabitie Rasputina, uskutočnený na žiadosť mnícha Iliodora, spáchala bývala prostitútka Chionija Gusevová v roku 1914. Vrazila Rasputinovi do brucha nôž, bolo mu vidieť vnútornosti, vyzeralo to na smrteľnú ranu. Gusevova údajne kričala: „Zabila som antikrista“. Po náročnej operácii bol Rasputin niekoľko týždňov medzi životom a smrťou, ale zotavil sa.

Palác princa Jusupova, kde bol Rasputin údajne vlákaný a zabitý

V decembri 1916 vylákal princ Jusupov Rasputina do svojho paláca pod zámienkou, že princezná Irina potrebuje jeho liečiteľské schopnosti. Princezná bola v tom čase na Kryme. Rasputin bol zavedený do pivnice, kde mu ponúkli otrávené koláče a víno. Okolo Rasputinovej smrti takto vznikli nejasnosti, pretože podľa tvrdení jeho životopiscov ho koláče nezabili. Jeho dcéra Maria prehlasuje, že ho nemohli zabiť, pretože ich jej otec určite nejedol. Od pokusu o jeho zavraždenie v roku 1914 trpel prekyslením a sladkým jedlám sa vyhýbal. Existujú dokonca nepodložené tvrdenia, že ho pred otravou kyanidom draselným zachránil jeho alkoholizmus. Rasputin vraj trpel na alkoholickú gastritídu, pri ktorej mu žalúdok prestal vylučovať kyselinu chlorovodíkovú potrebnú na reakciu s kyanidovou zložkou jedu cyankáli.

Po tomto neúspechu sa šiel princ Jusupov poradiť do horných komnát s ostatnými sprisahancami, ktorými boli antisemitský poslanec Štátnej dumy Vladimir Puriškevič, synovec cára, veľkoknieža Dmitrij Pavlovič, ďalší veľkoknieža Nikolaj Michajlovič a doktor Stanislav Lazovert. Po porade sa vrátili k Rasputinovi a štyrikrát doňho strelili. Rasputin sa počas strieľania vrhol na Jusupova a pokúšal sa ho uškrtiť. Potom jeho telo zviazali a hodili do rieky. Telo našli plávať v rieke Neve.

Rasputin predpovedal, že ak jeho smrť zapríčiní člen kráľovskej rodiny, bude to aj cárov koniec. Pri pitve sa mala v jeho pľúcach nájsť voda, čo vedie k záveru, že bol nakoniec utopený.

Cárovná nechala Rasputina pochovať v Cárskom Sele, ale po februárovej revolúcii mali byť jeho pozostatky prenesené do neďalekého lesa a spálené. Keď bol spaľovaný, mal sa v ohni posadiť, čo spôsobilo v prítomných zdesenie. Vysvetlenie je, že telo bolo spaľované neodborne, a keď sa zahrievalo, šľachy sa scvrkli, čo prinútilo ohnúť nohy a telo v páse a viedlo k predstave, že sa posadil. Táto konečná náhoda len podporuje legendy obklopujúce celý Rasputinov život a smrť.

Oficiálna správa z pitvy zmizla počas Stalinovho vládnutia.

Fotografia Rasputina po smrti, ukazujúca dieru po guľke v čele

Podľa nepublikovaných pitiev z roku 1916 profesorom Kossorotovom, následných revízii z rokov 1993 a 2004 – 2005, v Rasputinovom žalúdku nebol nájdený jed. Nedá sa ani určiť s istotou, že sa utopil, pretože voda v pľúcach býva bežným nálezom pri pitve. Všetky tri zdroje sa zhodli, že bol Rasputin atakovaný strelnou zbraňou, a uviedli nezrovnalosti týkajúce sa počtu a kalibru použitých zbraní. Ukazuje sa, že tretí výstrel, ktorý trafil prostriedok čela spôsobil okamžitú smrť. Tento výstrel bol uskutočnený z inej zbrane ako zvyšné tri a to z Webley 0,455. Jediný muž prítomný pri zavraždení Rasputina s touto zbraňou bol Oswald Rayner, britský dôstojník SIS. To poskytuje priestor tvrdeniu, že Britov znepokojili Rasputinove návrhy odvolať ministrov, ktorí podporovali britskú politiku a snažili sa ho odstrániť. Pre podporu tohto tvrdenia však ostali len náznaky vo forme listov Raynera rodine, presvedčivý dôkaz nie je k dispozícii, pretože Rayner spálil všetky svoje doklady a jeho jediný syn umrel o štyri roky neskôr.