Alan Rickman

Narodil sa v londýnskej štvrti Hammersmith. Jeho rodičia, Bernard Rickman a Margaret Doreen Rose patrili k robotníckej triede. Starší brat David (1944) je grafický dizajnér, mladší brat Michael (1947) tenisový tréner, najmladšia je sestra Sheila (1949).

Keď mal Alan osem rokov, umrel mu otec na rakovinu. Matka sa vydala po druhýkrát, po troch rokoch sa rozviedla. "Mala len jednu životnú lásku." povedal Rickman neskôr.

Rickman chodil na základnú školu Derwentwater v Actone, aplikujúcu vo výučbe Montessori metódu. Vynikal v kaligrafii a akvareloch a na základnej škole vyhral štipendium na Latymerovu vyššiu školu (Latymer Upper School) v Londýne. V tom čase vystupoval v niekoľkých školných inscenáciách, kde si už získal pozornosť učiteľov ako talentovaný herec.

Po ukončení štúdia na Latymerovej škole navštevoval Chelsea College of Art and Design a potom The Royal College of Art. Toto vzdelanie mu umožnilo pracovať ako grafikovi v novinách The Notting Hill Herald, čo považoval za stabilnejšie povolanie ako herectvo.
Po absolvovaní škôl a ukončení vzdelávania si Rickman a niekoľko jeho priateľov spoločne otvorili grafické štúdio Graphiti. Po troch rokoch úspešného obchodu sa však Alan Rickman rozhodol, že ak si nevyskúša profesionálne herectvo teraz, tak nikdy.

Napísal list The Royal Academy of Dramatic Art (RADA), v ktorom žiadal o konkurz a získal miesto v RADA, kde študoval v rokoch 1972 do 1974. Počas štúdia Shakespearovych diel sa živil ako aranžér Nigela Hawthorna a Ralpha Richardsona. Pred opustením školy vyhral niekoľko cien, ako napríklad the Emile Littler Prize, the Forbes Robertson Prize a the Bancroft Gold Medal.

Alan pred premiérou posledného dielu Harry Potter v Londýne, 7. júl 2011

Po ukončení štúdií v RADA hral v rôznych anglických repertoároch a experimentálnych divadelných skupinách, napr. súbore Birmingham Repertory Theatre Company. Po krátkom pôsobení v londýnskom divadle National Theatre sa stal členom Royal Shakespeare Company (1985 – 1987), kde v inscenácii hry režírovanej Christopherom Hamptonom podľa Laclosovho románu Nebezpečné známosti zaujal rolou záletného vikomta de Valmont. V rovnakej roli sa objavil aj na Broadwayi, kde bol za svoj výkon nominovaný na cenu Tony 1987.

K jeho prvej veľkej roli v televízii, a to roli zloducha, ho priviedol práve spomínaný de Valmont z divadelného predstavenia Nebezpečných známostí, kde si ho všimol producent Joel Silver, a ponúkol mu rolu v pripravovanom filme Smrtonosná pasca (Die Hard). Bol to skutočný úspech, pretože divákom sa jeho Hans Gruber páčil a Rickman sa ako herec vyrovnal hlavnému hrdinovi, hviezde, ktorou bol Bruce Willis.

Rickman sa vrátil domov, a opäť hral v divadle, ktoré nazýva svojou "prvou láskou". Napriek tomu si našiel čas na ďalšie filmy, vďaka čomu sa zrodili ďalšie postavy ako Šerif z Nottinghamu, Eamon de Valera, Alexander Dane, plukovník Brandon, anjel Metatron a Severus Snape.

V roku 1995 sa Rickman umiestnil na 34. mieste v ankete "100 najpríťažlivejších hviezd vo filmovej histórii" magazínu Empire a v októbri 1997 bol na 59. mieste v ankete toho istého magazínu "100 najlepších filmových hviezd všetkých čias."

Vo filme Mesmer (1994) stvárnil rolu Franza Antona Mesmera. Tento film pre neho znamenal veľa. V snahe odviesť na ňom čo najlepšiu prácu, urobil spoločne s režisérom Rogerom Spottiswoodom niekoľko zmien v scenári. To sa však hlavným investorom nepáčilo natoľko, že odmietli film financovať. Spor skončil na súde a napriek tomu, že peniaze nakoniec zabezpečili a film sa natočil, nedostal sa do kín, ale len na videokazety, čo Alana veľmi sklamalo.

V roku 1997 sa Alan predstavil ako filmový režisér. Za svoj režisérsky debut, citovo ladenú snímku Zimný hosť, v ktorom si zahrala Emma Thompsonová so svojou skutočnou matkou Phylidou Lawovou, získal hneď niekoľko cien a nominácií.

Rickman sa objavil aj v dvoch hudobných projektoch. Zahral si vo videoklipe k piesni "In Demand" hudobnej skupiny Texas a v skladbe "The Bell" z albumu "Tubular Bells II" populárneho Mikea Oldfielda, kde ho počujeme ako konferenciera predstavujúceho jednotlivé hudobné nástroje.

Rickman tiež získal ocenenia za dve biografické diela natočené pre HBO. Vyhral Zlatý glóbus a Emmy za svoj výkon vo filme Rasputin: Dark Servant of Destiny (1996), a bol nominovaný na Emmy za rolu Dr. Alfreda Blalocka (2004) v Niečo čo stvoril Boh (Something the Lord Made).

V októbri a novembri 2010 hral Rickman titulnú rolu v Ibsenovej hre John Gabriel Borkman v the Abbey Theatre v Dubline. V tom istom roku stvárnil postavu neúspešného spisovateľa v dráme podľa Christophera Reida The Song of lunch – Obedňajšia pieseň. Film vznikol v produkcii BBC a partnerkou mu bola Emma Thomposon. Snímka vznikla k Národnému dňu poézie 7. októbra.

V roku 2012 si zahral spolu s Colinom Firthom a Cameron Diaz v remake filmu Gambit.

V roku 2013 dokončil snímku CBGB o založení slávneho punk-rockového klubu na Manhattane v New Yorku, kde stvárnil zakladateľa klubu Hillyho Kristala.

Okrem toho sa objavil na Broadwayi, v predstavení "Seminár". Premiéra sa konala 27. októbra 2011 v The Golden Theatre. Predstavenie pojednáva o seminári pre začínajúcich spisovateľov, ktorý vedie úspešná liternárna osobnosť, stvárnená práve miláčikom Alanom. Jeho poslucháči vytvoria drobné klany, začínajú žabomyšie vojny, niektorí študentni použijú ako účinnú zbraň sex, vášne a napätie sa stupňujú.

V roku 2013 ešte natočil krátku snímku "Dust". Film bol uvedený na niekoľkých festivaloch.

V roku 1965 stretol Rimu Hortonovú, učiteľku ekonómie a političku, s ktorou žil v západnom Londýne. Bol bezdetný. V roku 2015 Rickman priznal, že on a Rima sa zosobášili v New York City v roku 2012.

V novembri 2020 bolo oznámené, že denníky, ktoré písal 25 rokov, budú vydané na jeseň 2022. Denníky majú 27 častí, ale budú vydané ako jedna kniha vydavateľstvom Canongate. Richman chcel, aby boli denníky vydané.[2]

V auguste 2015 prekonal menšiu mŕtvicu, pričom mu bola diagnostikovaná rakovina pankreasu. Informáciu o svojej smrteľnej chorobe držal v tajnosti, zveril ju iba najdôvernejším priateľom.

14. januára 2016 zomrel v nemocnici v Londýne, obklopený najbližšími priateľmi a rodinou.

Jeho smrť bola šokom pre mnohých, keďže chorobu úspešne tajil. Napríklad Ralph Fiennes, ktorý s ním hral v sérii Harry Potter „nedokázal uveriť tomu, že tu už nie je“. Do veku sedemdesiat rokov mu chýbal len necelý mesiac.

1. Zomrel herec Alan Rickman [online]. sme.sk, 2016-01-14, [cit. 2016-01-14]. Dostupné online.
2. CAIN, Sian. Alan Rickman's 27 volumes of diaries to be published as one book. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-11-21. Dostupné online [cit. 2020-11-21]. ISSN 0261-3077.

• PATON, Maureen. Alan Rickman: The Unauthorized Biography. [s.l.] : Virgin Pub, 1997. 246 s. Dostupné online. ISBN 978-1852276300. (anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alan Rickman

• Alan Rickman v Internet Movie Database (po anglicky)
• Alan Rickman v Česko-Slovenskej filmovej databáze

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alan Rickman na anglickej Wikipédii.

Filmový portál Biografický portál