Gocedelčevska kotlovina

Gocedelčevska kotlovina sa nachádza v povodí rieky Mesta,[1][2] ktorá preteká stredom kotliny.[4][2] Predstavuje približne strednú časť doliny rieky Mesta.[2] Zo severozápadu[2] a západu[1][2] je ohraničená pohorím Pirin,[1][4][3][2] zo severovýchodu[4][2], východu[2][1] a juhovýchodu Západnými Rodopami[1][3][4] (diel Dăbraš[4][2] na severovýchode a východe, tzv. Beslenský hrebeň na juhovýchode), z juhovýchodu[4][2] a juhu[2] pohorím Stărgač.[1][4][3] Na severnej strane sa kotlina zužuje do prielomu Momina klisura.[2]

Na dĺžku má kotlina približne 21 km a je široká 6 km.[1][3][2] Zaberá územie s rozlohou približne 122 km².[1][3][2] Nadmorská výška sa na území kotliny pohybuje v rozmedzí od 460 m n. m. do 600 m n. m.,[4] pričom priemerná nadmorská výška lokality je 530 m n. m..[3][2]

Kotlina tvorila v minulosti dno jazera,[3][1] v období pliocénu[3] pokryté z veľkej časti riečnymi nánosmi.[3][1] V kotline sa nachádzajú miesta s badateľnými pôdnymi zosuvmi ako aj alúviá,[1][3] pochádzajúce z obdobia kvartéru.[3]

Podnebie je mierne,[4] prechodne stredomorské.[1][4][3] Priemerná ročná teplota je 11,3°C, pričom v januári je to 0,0°C a v letnom období v júli 21,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 650 – 720 mm.[3][2] Vetry sú obvykle západné a severozápadné.[2] Gocedelčevska kotlovina je odvodňovaná riekou Mesta a jej prítokmi,[1][2] ktorých je približne pätnásť a medzi najvýznamnejšie patria Mătnica (bulh. Мътница), Nevrokopska reka (bulh. Неврокопска река) a Tufča (bulh. Туфча) (pravé prítoky) a Bistrica (bulh. Бистрица), Kanina (bulh. Канина) a Ribnovska reka (bulh. Рибновска река) (ľavé prítoky).[2]

V kotline sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov to pri dedinách Ogňanovo,[1][3][2] Gărmen[3] a Baničan.[2] V oblasti sa vyskytujú náleziská lignitu[1][3][2] (náleziská pri dedinách Baldevo (bulh. Балдево), Ogňanovo (bulh. Огняново) a Gărmen (bulh. Гърмен)[2] a železnej rudy (nálezisko Ľalevo (bulh. Лялево)),[1][3] nie sú však využívané.[1]

Najväčším obývaným sídlom v kotline je mesto Goce Delčev. Okrem Goce Delčeva sa v oblasti nachádza šestnásť dedín.[1][2]

Oblasť je vo veľkej miere poľnohospodársky obhospodarovaná. Pestuje sa najmä tabak,[4][1][3] ale aj zelenina,[4][1][3] vinič,[1][4] ovocie,[1][3] bavlna[4] a orechy.[1]

Cestnou sieťou je kotlina spojená cez dolinu rieky Mesta s Razlogom, Blagoevgradom a Sofiou, cez horské sedlo Popovi livadi s mestom Sandanski a cez priesmyky v Západných Rodopoch s Plovdivom a Smoľanom.[2]