Kanina (rieka)

Rieka je známa aj pod miestnym názvom Kărvava reka (bulh. Кървава река, doslova Krvavá rieka). Podľa lokálnej legendy názov pochádza z čias osmanskej nadvlády keď v blízkosti rieky žil miestny kňaz, ktorý mal pohľadnú dcéru. Osmanskí Turci sa rozhodli dcéru otcovi odobrať a poturčiť ju. Dievča odmietlo, načo bolo aj s otcom zabité a ich krv, ktorá následne zafarbila vodu v riečisku, dala údajne rieke Kanina jej lokálne meno.[4]

Od svojho prameňa[1] pod vrcholom vrchu Sveti Petăr (bulh. Свети Петър)[3][4][2] rieka najskôr smeruje na západ, približne po štyroch kilometroch sa stáča najskôr na juhozápad a následne pri úpätí vrchu Lisec (bulh. Лисец) smerom na juh. V tejto časti toku sa do Kaniny vlieva jej najväčší prítok, rieka Bišterica.[2] (bulh. Бищерица) Preteká územím dediny Kovačevica a neskôr[1] pri ktorej vytvára na svojom toku niekoľko vodopádov, kaskád a vírov.[1][4] Pri dedine Marčevo opúšťa pohorie Rodopy a vteká do Gocedelčevskej kotliny,[1] kde sa potom čo minie dedinu Ogňanovo vlieva juhozápadne od dediny Gărmen[1][2] do rieky Mesta,[1][3][2] ktorej je ľavým prítokom.[3][2]

Kanina je malá západorodopská horská rieka.[1][3][2] Pramení vysoko v horách západorodopskom diele Dăbraš (bulh. Дъбраш)[1][3][4][2] pod vrcholom vrchu Sveti Petăr (bulh. Свети Петър) v nadmorskej výške okolo 1 726 m n. m..[3][4][2]

V hornej časti toku tečie najskôr pomerne širokou, husto zalesnenou[3] a len mierne naklonenou dolinou.[3][2][4] V tejto časti sú sklanaté časti svahov pohoria naokolo tvorené prevážne ryolitom a granitom.[2] Pri dedine Kovačevica rieka na svojom toku vytvára vodopády, kaskády a víry[1][1][4][3] z ktorých najznámejší a najväčší je tzv. Sinijat vir (bulh. Синият вир, doslova Modrý vír).[1][4][5] Neskôr pokračuje strmou úzkou dolinou lemovanou vysokými skalnatými svahmi.[1][4][3][2] V tejto často už sú skaly tvorené prevážne granitom. Skalnaté steny svahov lemujúcich v tejto časti roklinu dosahujú od dna rokliny po vrchné časti výšku až tristo metrov.[2] V poslednej časti, potom čo opustí pohorie Rodopy, tečie rovinatou kotlinou.[1][3]

Rieka je dlhá 36 km a odvodňuje územie s rozlohou 234 km²,[1][2][3] ktoré je tvorené západnými svahmi rodopského dielu Dărbaš.[3] Priemerná nadmorská výška oblasti povodia rieky je približne1 400 m n. m..[2] Najvodnatejšia je rieka v zime a na jar,[2] pričom najvyšší stav vody dosahuje v priehu januára[1] a apríla.[3] Najmenej vody v rieke tečie v priebehu jesene[2] v septembri[3][1] a v októbri.[1] Priemerný ročný prietok meraný pri dedine Ogňanovo je približne 3,05 m³/s.[2]

Kanina je po rieke Bistrica (bulh. Бистрица) druhou najdlhšou riekou rodopského dielu Dăbraš.[2] Hlavné prítoky Kaniny sú rieka Bišterica (bulh. Бищерица)[1][2] (najväčší prítok)[1] a rieka Mračnica (bulh. Мрачница).[2] Časť vody sa na hornom toku z rieky umelým[2][1][3] derivačným[2] kanálom[2][1][3] Bišterica[2]odkláňa a využíva sa na napájanie kaskády vodných nádrží „Dospat-Văča“.[1][3][2] V doline rieky Kanina sa nachádzajú náleziská lignitu.[1] Oblasť povodia je približne zo 70% zalesnené, pričom lesy sú tvorené z veľkej časti smrekmi a borovicami.

Rieka preteká cez územie dvoch obývaných miest, dedín Kovačevica a Gorno Drjanovo. Okrem toho tečie po okrajoch územia dedín Skrebatno, Lešten, Ogňanovo, Marčevo a Gărmen.[2]

• 
  celkový pohľad na dolinu rieky Kanina v Západných Rodopoch
• 
  pohľad k ústiu doliny rieky Kanina, kde rieka opúšťa Rodopy a vteká do Gocedelčevskej kotliny
• 
  pohľad na rodopské hrebene vypínajúce sa nas dolinou rieky Kanina
• 
  dedina Kovačevica – jedno z dvoch obývaných miest, cez ktorých územie rieka Kanina preteká

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kanina (rieka)