Gobi

Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska a tiahne sa v oblúku dlhom približne 1 500 km od juhovýchodných výbežkov pohoria Altaj až k hraniciam Mandžuska na východe. Severnú hranicu tvorí pohorie Jablonový chrbát a južnú Tibetská náhorná plošina a čínske nížiny. Priemerná nadmorská výška je približne 1 000 m a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie pieskom (piesočné duny zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte).

Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sú od −40 °C v zime do 45 °C v letných mesiacoch. Ide tak o najväčšie teplotné výkyvy spomedzi všetkých púšti na Zemi.[1] Ročný úhrn zrážok predstavuje len 194 mm, tienenie má na svedomí Tibetská náhorná plošina.

V druhohorách bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy fosílií dinosaurov v mongolskej časti. Koncom kriedy došlo ku kolízii Indického subkontinentu s Áziou, následkom čoho vyvrásnili Himaláje a klíma v oblasti sa radikálne zmenila.

Napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná diverzita života. Niektoré časti boli vyhlásené za národné parky. V púšti Gobi žije vzácny leopard snežný, kozorožec horský, kôň przewalského. Častým porastom sú rôzne druhy stepných tráv. Ku Gobi sa viaže legenda o červovi Olgoj chorchoj, ktorý má dĺžku asi 1,5 m a dokáže zabiť aj človeka.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému púšť Gobi.