Gejza Dezorz

• Najväčšie tragédie Slovenska (2007) - v začiatkoch svojej televíznej režisérskej dráhy začínal v dokumentárnom cykle o nešťastiach a tragédiách, ktoré sa na Slovensku stali v priebehu niekoľkých desaťročí. Seriál zachytáva dopravné (letecké, automobilové, železničné), prírodné (požiare, povodne, lavíny) tragédie a priemyselné katastrofy (únik jedovatého plynu, havária v jadrovej elektrárni, banské nešťastia). Hlavným režisérom a spoluautor televízneho cyklu je Róbert Šveda.[2]
• Záhady SK (2007) - v spolupráci s Petrom Bebjakom a Albertom Vlkom odhaľuje po vzore cyklu Najväčšie tragédie Slovenska najneuveriteľnejšie príbehu posledných desaťročí. Zameriava sa na motívy duchov, mystérií a nadprirodzených javov.

• Rodinné tajomstvá (2005) - prvou skúsenosťou s televíznou hranou tvorbou bola spolupráca s Petrom Núñezom na televíznom seriály Rodinné tajomstvá. Psychoanalytička Eva Košická (Jana Hubinská) a advokát Drahoš Košický (Boris Farkaš) ako ústredné postavy seriálu, v ktorom uvidíte všetko, čím žijete a s čím sa stretávate.[2]
• Obchod so šťastím (2008) - základným prostredím príbehov je predmestská štvrť Novosady so svojimi pôvodnými obyvateľmi a rodina Šťastných, ktorá vlastní starý obchod so zmiešaným tovarom.[2]
• Mesto tieňov (2008) - na jednom z divácky najpopulárnejších diváckych televíznych seriálov spolupracoval s režisérmi Petrom Bebjakom a Róbertom Švedom. Seriál s dvoma sériami, v ktorom sa na pozadí fiktívnych vzťahov kriminalistov odohrajú zločiny, ktoré sa reálne stali.
• Kriminálka Anděl (2008) - český kriminálny seriál podobný Mestu tieňov kriminálnym žánrom a režijným obsadením (okrem iných aj Peter Bebjak a Róbert Šveda). Seriál v Česku nezopakoval slovenský úspech Mesta tieňov.
• Rádio (2009) - v spolupráci s Petrom Bebjakom, Róbertom Švedom, Mirom Roganským a Jánom Sabolom natočili prvý seriál z mediálneho prostredia. Príbehu nechýbajú škandály, klebety, závisť, verejné aj tajné vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými, priateľstvá i osobná nevraživosť.[2] Seriálu nemal divácky úspech.
• Ako som prežil (2009) - zaužívaná spolupráca trojice Dezorz, Bebjak a Šveda sa pri tomto seriály rozrástla o dvojicu Albert Vlk a Matúš Libovič. Jedná sa o sériu dvanástich hraných filmov inšpirovaných skutočnými udalosťami, ktoré tragicky zasiahli do súkromia viacerých ľudí. Prežité hraničné situácie a chvíle, ktoré sa nedajú vrátiť späť, sú previerkou statočnosti hrdinov.[2]
• Aféry (2010) - zatiaľ posledným Dezorzovým televíznym seriálom sú Aféry. Viacnásobnú spoluprácu s Petrom Bebjakom pri tomto projekte rozšíril o spoluprácu s Romanom Fabiánom. Seriál o živote, manželstvách a rodinách, ktoré sa ocitli v kríze a hrozí im rozvod. Na príbehy manželských párov v krízových situáciách tesne pred rozvodom nazerajú pod pohľadom rozvodového právnika JUDr. Bala.

Gejza Dezorz debutoval dokumentom, v ktorom detailne rekonštruoval tragickú udalosť z 30. augusta 2010, kedy Lubomír Harman zastrelil obyvateľov susedného bytu v paneláku v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, náhodných okoloidúcich a napokon aj sám seba. Film predstavuje kľúčové okamihy ako zrekonštruované hrané scény a to z pohľadu vraha aj obetí, zároveň však pracuje s autentickými zábermi, skutočnými výpoveďami svedkov, priamych účastníkov a pozostalých. Snímka sa zaoberá aj tým, čo tragickej udalosti predchádzalo. „Čo viedlo elitného strelca k tomuto hroznému činu? Mala vražda rasový podtext? Čo viedlo do tej doby slušného a tichého človeka k tomu, že sa rozhodol takto riešiť nejaký problém? “[2] Dokument vyvolal po uvedení vášnivú spoločenskú debatu.

Debut v sfére hraného filmu. Oproti ostatným slovenským filmom vyniká svojim žánrovým príklonom ku gangsterským filmom. Pôvodný námet spisovateľa Agda Bavi Paina rozpráva príbeh neprávom uväzneného hlavného hrdinu, ktorého prezývajú Biely (Alexander Bárta). Ten sa po návrate z väzenia rozhodne pomstiť svojim bývalým kamarátom za to, že spôsobili jeho uväznenie. Film je originálny motívom mafiánskeho podsvetia v spojení s východoslovenským nárečím. Niektoré úseky filmu sa odohrávajú aj na rómskom sídlisku Lunik IX. Avšak Gejza Dezorz pracuje s rómskym etnikom prvoplánovo, zobrazuje ich pomocou stereotypov a nedáva im väčší priestor ani v scénach z Lunika IX.[3][4]

Film mal aj napriek atraktívnej téme „gangsterky z východu“ v roku uvedenia do kín počas 230 predstavení návštevnosť 5191 divákov.[3][4]

Film vyvolal veľké kontroverzie obsadením známych osôb neonacistického prostredia do úloh mafiánov. Tento postup pri hereckom obsadzovaní odsúdilo mnoho osobností. Medzi inými aj novinár, hudobník, riaditeľ najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda Michal Kaščák. Počas kritiky Televízie Markíza, v ktorej seriály sa objavil neonacista Rasťo Rogel sa nevyhýba spomenutiu filmu Gejza Dezororza: „Keď televízia Markíza obsadila najslávnejšieho slovenského neonacistu do rodinného seriálu, nastalo mierne vzrušenie, ale inak sa nestalo nič. Herci hrali, štáb nakrúcal, seriál bežal veselo ďalej a Rasťo Rogel si ešte presadil do hlavného vysielacieho času v najsledovanejšom seriáli aj neonacistické tričko. A o nejaký čas si dokonca strihol úlohu vo filme Babie leto, veď je to herec. Keď sme z tohto dôvodu odmietli film hrať na Pohode, autori nám poodkazovali cez sociálne siete všeličo – ani som netušil, aké previnenie je neakceptovať v umeleckom diele lídra skupiny Juden Mord, človeka, ktorý s partiou terorizoval bratislavské hudobné kluby. S fašistami sa časť filmárskej obce nielen rozpráva, dáva sa im aj priestor v dielach a keď to nechápete, ste cenzor a radikál.“[5][3][4]