František Saleský

Narodil sa ako najstarší z dvanástich detí v savojskej šľachtickej rodine, študoval v Annecy a od roku 1578 v Paríži, kde sa stretol s učením Jána Kalvína o predestinácii, ktoré ho silne ovplyvnilo. Vzal ho s takou vážnosťou, že pochyboval o svojom živote a dostal sa do hlbokej osobnej krízy. Roku 1587 pri modlitbe náhle pochopil, že Boh je láska a že teda čokoľvek sa s ním v živote stane, bude to pre jeho dobro. V rokoch 1588 – 1592 vyštudoval právo v talianskej Padove, ale proti vôli svojho otca sa rozhodol stať kňazom. Roku 1593 bol vysvätený a stal sa prepoštom v Annecy. Na základe vlastného zážitku sa snažil presviedčať kalvínov v Savojsku, aby sa vrátili ku katolíckej viere, ale pretože účasť na jeho kázňach sa niekde prísne trestala, začal používať tlačené letáky a písal si s mnohými ľuďmi; počas života napísal viac ako 20 tisíc listov.

František Saleský s Janou de Chantal pri založení rehole Navštívenia Panny Márie

Z poverenia svojho biskupa odišiel roku 1598 do Ríma. Jeho kázne v Paríži roku 1601 urobili veľký dojem a 15. júla 1602 bol vymenovaný za biskupa koadjútora ženevského, no Claude de Granier, ženevský biskup, zomrel skôr (17. septembra), ako bol František vysvätený za biskupa, čiže František mohol rovno po biskupskej vysviacke 8. decembra 1602 obsadiť úrad biskupa Ženevy. Vzhľadom na prenasledovanie katolíkov v Ženeve však musel sídliť v Annecy. Pôsobil nielen duchovnou hĺbkou, ale i neobyčajnou láskavosťou a optimizmom. Roku 1604 sa stretol s ovdovenou Janou Františkou de Chantal, ktorá s jeho pomocou založila rehoľu Navštívenia Panny Márie, rozšírenú hlavne vo Francúzsku. Roku 1609 vyšiel jeho „Návod ku zbožnému životu“ (Filotea) a roku 1616 jeho hlavné teologické dielo, „Traktát o Božej láske“ (Teotimus), ktoré dodnes patrí medzi klasické diela francúzskej duchovnej literatúry a boli preložené do mnohých jazykov. V rokoch 1618 – 1619 opäť žil v Paríži, kde sa stretol s rehoľníčkami v Port-Royal a so sv. Vicentom de Paul a pokúsil sa kardinála Richelieu odhovoriť od rozhodnutia vstúpiť do politiky. František mal v tej dobe už podlomené zdravie a chcel sa stiahnuť do samoty, roku 1622 však musel sprevádzať savojského vojvodu k francúzskemu kráľovi do Avignonu a na spiatočnej ceste v Lyone zomrel. Je pochovaný v kláštornom kostole v Annecy.

Vo svojich spisoch a takmer 3000 kázňach kládol František dôraz na spojenie kresťanskej zbožnosti s praktickým každodenným životom kresťana, s bežným zamestnaním a rodinnými povinnosťami. Remeselník nemôže žiť ako mních, ale vo stvorenom Božom svete má „každý prinášať plody podľa svojho druhu“ (Gn 1,11). Spiritualita Františka Saleského mala veľký vplyv na duchovný život, najmä vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Nemecku, i na mnohé rehoľné spoločenstvá, hlavne ženské. Podľa neho nazval Don Bosco svoje spoločenstvo na pomoc a výchovu chudobných detí (saleziáni).

František Saleský bol vyhlásený za blahoslaveného roku 1661, za svätého 1665 a za Učiteľa cirkvi roku 1877. Jeho sviatok sa slávi v rímskokatolíckej aj anglikánskej cirkvi 24. januára.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o František Saleský
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Saleský

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Saleský na českej Wikipédii.