František Lipták

Narodil sa v Kežmarku. Od mladosti sa venoval turistike a neskôr horolezectvu už ako študent obchodnej akadémie v Kežmarku. Príležitostne pracoval v tatranských hoteloch, po maturite pracoval ako úradník na riaditeľstve kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Počas prvej svetovej vojny narukoval a zúčastnil sa na bojových akciách. Od roku 1919 pôsobil v energetike a bol riaditeľom elektrárne v Spišskej Novej Vsi.

Po skončení svetovej vojny sa zapojil do turistických aktivít. V roku 1921 spoločne s Mikulášom Mlynarčíkom a Gustávom Nedobrým v Spišskej Novej Vsi založil horolezecký spolok JAMES. V nasledujúcich rokoch až do skončenia druhej svetovej vojny bol jeho aktívnym činovníkom, predsedom spolku i organizátorom tradičných horolezeckých týždňov JAMES. Aktívne sa podieľal na turistických aktivitách v Slovenskom raji.

Bol častým prispievateľom do miestnych časopisov a novín, propagoval horolezectvo a turistiku, venoval sa prírodným krásam a dejinám slovenského horolezectva a turistiky. Spoločne s tajomníkom spolku JAMES Jozefom Šimkom pripravil tri vydania populárneho turistického sprievodcu Vysoké Tatry (1942, 1947, 1948), bol členom redakčnej rady časopisu Krásy Slovenska. V roku 1945 bol preložený na Generálne riaditeľstvo Slovenských elektrární v Bratislave, kde po skončení aktívnej práce žil ako dôchodca. Aj v pokročilom veku sa vracal do Vysokých Tatier, kde v zotavovniach prednášal dovolenkárom o krásach veľhôr. V Kežmarku navštevoval svojho priateľa Alfreda Grosza, kde ho v roku 1967 zastihla smrť. Pochovaný je v Bratislave.[1][2]