František Benda (skladateľ)
František Benda (* 22. november 1709 – † 7. marec 1786) bol český skladateľ a husľový virtuóz obdobia raného klasicizmu.
František Benda | |||
český skladateľ a husľový virtuóz | |||
Narodenie | 22. november 1709 Benátky nad Jizerou, Čechy | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 7. marec 1786 (76 rokov) Postupim, v dnešnom Nemecku | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
František Benda (starší brat skladateľa Jiřího Antonína Bendu) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v Prahe u jezuitov a Drážďanoch. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo Viedni, Varšave a Berlíne. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa Friedricha II.. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.[1].
Dielo
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky českej svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov Vivaldiho a Tartiniho. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa Stamica sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého od talianskej tradície; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od barokového štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle (sonáty, triové sonáty, capriccia). V symfóniách dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej symfónie neapolskej.
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Benda na českej Wikipédii.
- BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Josef Masopust, s. 222-223.