Evanjelický kostol augsburského vyznania v Senici
Evanjelický a. v. kostol na Hollého ulici v Senici na Slovensku je tolerančný kostol pôvodne bez veže vybudovaný v rokoch 1783 – 1784 v klasicistickom slohu. Veža je z roku 1794. Kostol slúži Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Evanjelický a. v. kostol Senica | |||
Evanjelický kostol v Senici | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Senica | ||
Mesto | Senica | ||
Náboženstvo | |||
- cirkev | ECAV | ||
- dištrikt | Západný dištrikt | ||
- seniorát | Myjavský seniorát | ||
- cirkevná zbor | Senica | ||
Adresa | Hollého 747 905 01 Senica | ||
- súradnice | 48°40′49″S 17°22′26″V | ||
Ďalšie údaje | |||
- počet veží | 1 | ||
Štýl | klasicistický | ||
Výstavba | 1783 | ||
- dokončenie | 1784 | ||
- rekonštrukcia | 1794, 1882 | ||
Poloha kostola na Slovensku
| |||
Poloha v rámci kraja
| |||
Wikimedia Commons: Lutheran church in Senica | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
História
Senický evanjelici si vystavali v roku 1631 kostol ktorý stojí na Námestí oslobodenia. Od roku 1654 sa stal katolíckym.[1] Terajší kostol sa im podarilo postaviť až po 130 rokoch. Bolo to v období ukončenia Protireformácie a vďaka Tolerančnému patentu ktorý vyhlásil Jozef II. 13. októbra 1781. Medzi významné osobnosti zboru patrili Štefan Pilárik, Viliam Paulíny, Martin Braxatoris Sládkovičov, ktorým spolu s ďalšími 18 farármi pôsobiacimi v zbore odhalili pamätnú tabuľu na tamojšej fare 15. mája 2011 pri príležitosti 420 výročia cirkevného zboru.[2]
Budova
Obdĺžniková budova kostola s dodatočne dostavanou vežou, ma jednoradové okná s polkruhovým ukončením. Nahradili pôvodné dvojradové v roku 1884. Vonkajšia fasáda je hladká s pásovou rustikou a ukončená podstrešnou rímsou. Na priečelí má kordónovú rímsu. Pozdĺžny sieňový priestor je zaklenutý valenou segmentovou klenbou a medziklenbovými pásmi. Z troch strán je murovaná pilierová empora s dreveným parapetom, pilastrami a geometricky delenými kazetami. Bielej farbe kontrastuje zlatá.
Oltár
Oltár je drevený, polychrómovaný, klasickej stĺpovej architektúry, ukončenej kladím s nástavcom v ktorého strede je kazateľnica, ktorá má rezonančnú striešku. Oltár je zo strán opticky podopieraný vertikálnymi meandrovými volútami. Oltárny obraz je olejomaľba na plátne z roku 1884, namaľoval ju maliar Oeser a jej námetom je ukrižované Kristovo telo. Obraz ma dramatickú, svetelne kontrastnú kompozíciu.
Organ
Podľa venovania pochádza z roku 1829 a daroval ho Michal Žarnócsay. Organ je drevený, polychrómovaný a má klasicistickú dvojdielnu skriňu. Organovú skriňu nesie vysoký podstavec.
Krstiteľnica
Krstiteľnica pochádza z obdobia vzniku kostola, je kamenná, okrúhla s hnedo zelenou polychrómiou. Kalich lupeňovej profilácie je prikrytý dreveným vrchnákom, zdobený plastickou skupinou krstu Krista.
Stallum
Stallum je dvojsedadlové, drevené a polychromované. Na parapete je zdobené dvoma kazetami s volútami a rokajom. Podobné ozdobné prvky sa objavujú aj na bokoch bohato zdobeného organu.
Externé zdroje
- BRAXATORIS, Martin: HISTORIA CIRKVE EVANJELICKEJ A. V. SENICKEJ... Myjava: Kníhtlačiareň Daniela Pažického, 1922, str. 197
- Štefan Zajíček: Kultúrno-historické pamiatky Senice, v: Senica - dejiny mesta, Zost. Benža Mojmír, Senica Mestský úrad, 1996, str. 165