Ernest Žabkay

Narodil sa v Žiline v konzervatívnej katolíckej rodine. Študoval na rímskokatolíckej ľudovej škole, neskôr štátnej reálke v Žiline. V roku 1933 ukončil štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave[1]. Tu vstúpil do Spolku socialistických akademikov, ktorý združoval vysokoškolských študentov podporujúcich politiku Komunistickej strany. V rámci tohto spolku začal pracovať aj pre komunistický mesačník DAV. Po ukončení štúdia sa vrátil do Žiliny, kde začal pracovať ako advokátsky koncipient. V Žiline sa začal angažovať v Spolku slovenských akademikov, ktorý taktiež združoval ľavicovo zmýšľajúcich študentov. Na konci roka 1938 po uplynutí päťročnej koncipientskej praxe začal pracovať ako advokát. Počas existencie Slovenského štátu zastupoval na súdoch ľudí, ktorí boli určitým spôsobom poškodzovaní a perzekvovaní vládnucim režimom, vrátane Židov v majetkových a iných veciach. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa prihlásil ako dobrovoľník k partizánskemu oddielu v Kunerade, kde však bol pre zlý zdravotný stav odmietnutý. Po potlačení povstania sa ukrýval na viacerých miestach, aby sa vyhol prevozu do tábora v Ilave. Po oslobodení Slovenska vstúpil do Komunistickej strany. V auguste 1945 mohol znova vykonávať advokátsku prax. Súčasne bol zapísaný do zoznamu obhajcov, ktorí boli oprávnení zastupovať obžalovaných pred Národným súdom a okresnými ľudovými súdmi, ktoré sa mali zaoberať zločinmi režimu z obdobia Slovenského štátu. Z dôvodu, že na súdoch obhajoval bývalých členov HSĽS, bol na konci roka 1945 vylúčený z Komunistickej strany.

22. mája 1946 podpísali sestry a brat Jozefa Tisu splnomocnenie na jeho zastupovanie v prospech JUDr. Žabkaya. Toto následne podpísal aj sám Jozef Tiso. JUDr. Žabkay sa tak stal zvoleným obhajcom obžalovaného Tisu v konaní pred Národným súdom. Bývalého prezidenta v konaní zastupoval spolu s JUDr. Martinom Grečom. Proces sa začal 2. decembra 1946 a odsudzujúci rozsudok bol vynesený 15. apríla 1947. Tiso bol odsúdený na smrť a popravený (obesený) v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947 na dvore Justičného paláca v Bratislave[2]. V roku 1947 obhajoval pred Národným súdom aj Eugena Filkorna, katolíckeho kňaza a bývalého poslanca slovenského snemu[3].

Po skončení procesu s Tisom sa JUDr. Žabkay vrátil do Žiliny, kde ďalej pracoval ako advokát. Od začiatku roka 1948 musel JUDr. Žabkay čeliť viacerým pokusom o vylúčenie z organizácii, ktorých bol členom. V roku 1950 bol vylúčený z advokátskej komory. Následne musel začať pracovať ako robotník. Zo zdravotných dôvodov bol ešte v priebehu roka 1950 preradený na administratívnu prácu do Košíc. V roku 1951 bol zo zdravotných dôvodov preradený do Martina a potom do Žiliny, kde znova pracoval ako robotník. V roku 1952 bol v rámci tzv. Akcie B určený na vysťahovanie zo svojho bytu, čo sa mu však podarilo zvrátiť. Od roku 1954 začal pracovať ako podnikový právnik v ČSAD Žilina, potom v ČSAD Martin. Až do dôchodku pracoval ako podnikový právnik. Zomrel 3. júna 1996 v Žiline.

• RAŠLA, Anton; ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Bratislava : Tatrapress, 1990. 256 s. ISBN 80-85260-03-4.

• Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským

• RAŠLA, Anton; ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Bratislava : Tatrapress, 1990. 256 s. ISBN 80-85260-03-4.
• Údaje Ernesta Žabkaya