Epigrafika

Latinské nápisy sa nachádzajú na najrôznejšom materiáli. Najstarší latinský nápis,majuskulného písma-archaickou kapitálou sa nachádza na:Zlatej spone z Praeneste zo 7.storočia pred Kr. a tzv.Čierny Romulov kameň(lapis niger Romuli) zo 6 storočia pred Kr. Zákon dvanástich tabúľ boli pôvodne vyryté do bronzových dosiek, podobne na kovových doskách sa nachádzajú vojenské diplomy. Ďalšie nápisy boli ryté alebo tesané do pieskovca, od konca republiky sa hojne používal mramor. Značky jednotlivých rímskych légií sa nachádzajú na pálených tehlách, podobne nachádzame kolky - značky výrobcov na keramike. Často sa nachádzajú texty (vlastnícke značky alebo značky výrobcov) na kovovom riade alebo predmetoch každodenného používania.

Latinské nápisy sú dôležitým prameňom pre poznanie vývoja latinského písma a jazyka. Ako základné písmo sa používalo majuskula |minuskula.Od 2.storočia pred Kr. sa objavujú ligatúry(lat.ligo-viažem),ktoré spájajú litery tak,že časť jednej litery vypadne alebo sa písmená vzájomne prelínajú.Najčastejšie ich nachádzame na konci riadkov.Jednotlivé slová v nápisoch bývajú, ale aj nemusia byť, oddelené osobitnými značkami (napr. bodkami), ale často bývajú slová rozdelené podľa toho, ako sa zmestia do riadkov. Osobitný typ nápisov predstavujú sgrafitá.Sgrafitá boli tvorené vyškrabávním do nástennej omietky.Boli nájdené na stenách domov v Pompejach.Zachovali sa vďaka tomu, že pri výbuchu Vezuvu v roku 79 po Kr. bolo mesto zasypané popolom, takže sa zachovali domy až po strechu a na stenách domov sa nachádzajú rozličné volebné, reklamné alebo iné nápisy, vyryté napr. klincami do omietok domov. Nastenné nápisy maľované štetcom a farbou boli tzv.dipinté.

Podľa obsahu nápisov ich môžeme rozdeliť do najrozličnejších skupín:

• štátne dokumenty - napr. Zákony XII tabúľ, uznesenia senátu (senatus consultum de Bacchanalibus z roku 186 pred Kr.), Diocletianov edikt o maximálnych cenách, zákony jednotlivých miest (najmä v Hispánii - lex Irnitana);
• nápisy na významných stavbách - obsahujú často údaje o tom, kto a kedy ich postavil, prípadne kedy boli opravované
• vojenské diplomy - obsahujú prepúšťacie dekréty pre príslušníkov jednotlivých vojenských jednotiek
• nápisy vojenských osobností - vojakov a dôstojníkov s uvedením, v ktorej jednotke slúžili, takže je možné rekonštruovať presuny alebo pobyt jednotlivých légií a menších častí vojska na určitom mieste;
• sakrálne nápisy - venované najrozličnejším bohom, uctievaným v Rímskej ríši (aj kresťanské);
• míľniky - na jednotlivých cestách, označujú vzdialenosti od príslušného bodu k najbližšiemu mestu. Veľmi často ich dali postaviť cisári, pričom je na míľnikoch uvedená napr. titulatúra konkrétneho panovníka;
• náhrobné pomníky - asi najčastejšie, stavali ich rodinní príslušníci alebo priatelia zomrelým. Dôležité sú najmä nápisy významných i menej významných osobností s uvedením ich úradnej kariéry (cursus honorum);
• kuriozity - napr. v Egypte sa pri Veľkej sfinge (ale aj na nej) našli desiatky nápisov o tom, že si ich prišli pozrieť ľudia z rôznych častí Rímskej ríše; časté a obľúbené boli nápisy vo forme veršov (carmina epigrafica)

Najstaršie grécke nápisy pochádzajú z mykénskej doby a boli rozšírené v materskom Grécku i na Kréte, ktorú okolo roku 1450 pred Kr. ovládli achájski Gréci. Boli písané v lineárnom písme B a obsahujú hospodárske záznamy vtedajších mestských štátov. Zachovalo sa dodnes asi 5000 hlinených tabuliek. Po zániku mykénskej kultúry sa v Grécku písmo nepoužívalo, opäť sa objavilo až v polovici 8. storočia pred Kr. Nové písmo prevzali Gréci z Blízkeho východu (fenické hláskové písmo), ktoré si čiastočne prispôsobili svojim potrebám (znaky pre samohlásky). Nové písmo sa veľmi rýchlo rozšírilo v celom vtedajšom gréckom svete - nielen v materskom Grécku, ale aj v Itálii (ostrov Pithekúsai, Neapol), Malej Ázii a všade tam, kde vznikli grécke kolónie.

V Itálii sa znalosť písma rozšírila z Grécka cez Etruskov, ktorí používali grécku abecedu, ale ich texty sú väčšinou nezrozumiteľné, pretože sa doteraz nepodarilo v úplnosti rozlúštiť etruský jazyk. Od Etruskov prevzali grécku abecedu, upravenú na latinku Rimania, ale aj ostatné kmene, ktoré súdlili v Itálii - Faliskovia, Umbrovia, Samniti, Sabíni. Za najstarší latinský nápis sa pokladá Lapis niger (Čierny kameň), ktorý by mal údajne označovať miesto Romulovho hrobu, resp. jeho odchodu zo života. Známa je aj zlatá spona z Praeneste, na ktorej je text Manios med fefaked Numerior (Manius ma urobil pre Numesia). V období republiky sa nachádza pomerne málo nápisov, ale v cisárskom období produkcia nápisov značne vzrástla. Dnes sa odhaduje asi 200 000 - 300 000 nápisov, pričom každý rok sa nájde asi 1 500 ďalších nápisov alebo ich fragmentov. Latinské nápisy sa nachádzajú na území všetkých rímskych provincií, ale aj za hranicami Rímskeho impéria (v tzv. barbariku - napr. na Slovensku). Latinské nápisy sú dôležitým prameňom pre poznanie najrôznejších stránok života obyvateľov Rímskej ríše - hospodárske, politické, sociálne, rodinné, náboženské, kultúrne.