Eolické piesky

Eolické piesky[1][2] alebo viate piesky[1][2] sú eolické sedimenty vzniknuté zo zvetraných morských usadenín alebo z naplavenín vodných tokov. Kumulujú sa na miestach kde sa mení sila vetra.

Eolické piesky na Záhorí

Vznik

Vznikli dlhodobým pôsobením vetra majúceho na krajinu geomorfologický účinok, z povrchu boli odviate najjemnejšie erodované voľné častice pôdy a zostal len kremenný piesok s minimom prímesí iných materiálov. Vplyvom turbulencie vzduchu sú piesčité zrná dôsledkom skokového presúvania zaoblené a na povrchu matné a jemne zjamkované. Vrstva tohoto materiálu, ktorá môže dosahovať hrúbky aj niekoľko desiatok metrov, tvorí až 25 % povrchu súčasných púští.

Usporiadanie

Eolické piesky môžu podľa miestnych geologických podmienok a intenzity vetrov vytvárať:

  • Plošné pokryvy – terén je takmer plochý a nie sú viditeľné takmer žiadne priehlbiny alebo vyvýšeniny. Na povrchu sa spravidla nachádza vytriedený piesok so zrnami o priemere 0,05 až 2 mm.
  • Piesočné presypy (duny) – z terénu vystupujú nízke vlnovité pahorky vytvorené z piesku. Vyvýšeniny obsahujú piesok s priemerom zŕn prevažne 0,15 až 0,25 mm a v zníženinách medzi nimi prevláda piesok dvoch frakcií 0,05 až 0,15 mm a 0,25 až 2 mm.

Výskyt
Eolické piesky na Záhorí

Na Slovensku je najrozsiahlejším územím s viatymi pieskami Borská nížina na Záhorí – z kremitých usadenín Moravy a Dyje. Menšie územia sa nachádzajú ešte v Podunajskej (z vápnitých usadenín Dunaja) a Východoslovenskej nížine.[3]

V Česku sa viate piesky vo väčšom rozsahu nachádzajú len v národnej prírodnej pamiatke Váté písky neďaleko Bzenca (cca 100 ha).

Odlišnosti

Oblasti s eolickými pieskami prestavujú špecifické biotopy odlišné od prímorských piesočnatých stanovíšť. Neslané piesky sú tu kyslé až zásadité, chudobné na živiny a pre mohutnú vrstvu sú mimo dosahu spodnej vody. Dôležitým ekologickým faktorom je tiež možný pohyb pieskových dún a trvalá prirodzená veterná erózia. Tieto areály sú v celej Európe považované za jedny z najohrozenejších biotopov.

Flóra

Na eolických pieskoch zvyčajne rastú psamofyty, rastliny ktoré sa neľahkým prírodným podmienkam dokázali prispôsobiť, rastú na suchom, najviac vlhkom piesku a bývajú niekedy presúvaným pieskom zaviate. Sú to napr.:

  • agát biely (Robinia pseudoacacia)
  • alkana farbiarska (Alkanna tinctoria)
  • arábka holá tiež: arábka strmobyľová al. strmobyľ holá (Arabis glabra)
  • arábkovka Thalova (Arabidopsis thaliana)
  • asparágus lekársky (Asparagus officinalis)
  • bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium)
  • borovica lesná (Pinus sylvestris)
  • čakanka obyčajná (Cichorium intybus)
  • čermeľ lúčny (Melampyrum pratense)
  • ďatelina roľná (Trifolium arvense)
  • divozel Chaixov rakúsky (Verbascum chaixii subsp. austriacum)
  • divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum)
  • dub letný (Quercus robur)
  • fialka roľná (Viola arvensis)
  • gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata)
  • hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca)
  • hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus)
  • chondrila sitinová (Chondrilla juncea)
  • jastrabník chlpánik tiež chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) al. (Hieracium pilosella)
  • jesienka piesočná (Colchicum arenarium)
  • kavyľ piesočný (Stipa borysthenica)
  • kavyľ vláskovitý (Stipa capillata)
  • klinček neskorý (Dianthus serotinus)
  • klinček Pontederov (Dianthus pontederae)
  • kolenec jarný (Spergula morisonii)
  • kolenec päťtyčinkový (Spergula pentandra)
  • kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris)
  • kosatec piesočný (Iris arenaria)
  • kostrava pošvatá (Festuca vaginata subsp. dominii)
  • kotúč poľný (Eryngium campestre)
  • kozinec sladkolistý (Astragalus glycyphyllos)
  • kozobrada kyjačikovitá (Tragopogon dubius)
  • kyjanka sivá (Corynephorus canescens)
  • lastovičník väčší (Chelidonium majus)
  • leopoldia chochlatá (Leopoldia comosa)
  • lipkavec obyčajný (Galium aparine)
  • ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
  • luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria)
  • mak poľný (Papaver argemone)
  • mak vlčí (Papaver rhoeas)
  • materina dúška (Thymus serpyllum)
  • mednička sedmohradská (Melica transsilvanica)
  • milota lipnicovitá (Eragrostis minor)
  • mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias)
  • nevädzník hlaváčovitý (Centaurea scabiosa)
  • ostrica drobná (Carex supina)
  • ostrica srstnatá (Carex hirta)
  • ostrica včasná (Carex praecox)
  • ostrôžka poľná (Consolida regalis)
  • palina poľná (Artemisia campestris)
  • pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)
  • pavinec horský (Jasione montana)
  • poniklec Zimmermannov (Pulsatilla zimmermannii)
  • psojazyk lekársky (Cynoglossum officinale)
  • pyštek kručinkolistý (Linaria genistifolia)
  • pyštek obyčajný (Linaria vulgaris)
  • rebríček panónsky (Achillea pannonica)
  • rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum)
  • ruman rusínsky (Anthemis ruthenica)
  • silenka lepkavá (Silene viscosa)
  • silenka ovisnutá (Silene nutans)
  • silenka uškatá (Silene otites)
  • sklerant ročný (Scleranthus annuus)
  • skorocelovec piesočný (Psyllium arenarium)
  • slamiha piesočná (Helichrysum arenarium)
  • smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos)
  • syrénia sivá (Syrenia cana)
  • šalvia hájna (Salvia nemorosa)
  • šedivka sivá (Berteroa incana)
  • trávnička obyčajná (Armeria vulgaris)
  • tunika prerastená (Petrorhagia prolifera)
  • turica ostrá (Erigeron acris)
  • veronikovec klasnatý (Pseudolysimachion spicatum)
  • žerucha poľná (Lepidium campestre)

Fauna

So zvláštnymi prírodnými podmienkami sa zžilo aj mnoho živočíchov, medzi tie vzácnejšie patria: dudok chochlatý (Upupa epops), chrústik (Anoxia pilosa), jašterica zelená (Lacerta viridis), modlivka zelená (Mantis religiosa), mravkolev bežný (Myrmeleon formicarius), pamodlivka dlhokrká (Mantispa styriaca), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius), škovránik stromový (Lullula arborea), stepník červený (Eresus kollari), svižník poľný (Cicindela campestris), užovka hladká (Coronella austriaca).

Referencie
  1. eolické piesky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 125.
  2. eolické piesky. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 158.
  3. Vnútrozemské viate piesky v Európe a na Slovensku In: Chotínske piesky [online]. DAPHNE : ŠOP SR, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  • ŠEFFEROVÁ-STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; ŠÍBL, Jaromír et al.. Projekty: Manažmentové modely pre záchranu travinných biotopov…. Enviromagazin (Slovenská agentúra životného prostredia, Bánská Bystrica, SK), 2011, čís. 3. Dostupné online [cit. 2019-11-07]. ISSN 1335-1877.
  • HOSKOVEC, Ladislav. BOTANY.cz: Váté písky u Bzence [online]. O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz, rev. 2008-02-24, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online. (po česky)
  • GRYGAR, Radomír; JELÍNEK, Jan. Eolické procesy a tvary reliéfu jimi vytvořené [online]. Hornicko-geologická fakulta, VŠB – Technická univerzita Ostrava, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Váté písky na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.