Embraer EMB 314 Super Tucano

Kolumbijské Super Tucano pri vypúšťaní klamných cieľov

A-29 Super Tucano kolumbijských vzdušných síl

Detailný pohľad na interný guľomet FN Herstal M3P

Ako prvé sa do ostrého bojového nasadenia dostali Super Tucana kolumbijských vzdušných síl, ktoré v januári 2007 podnikli vzdušný útok na tábory revolučnej guerilovej organizácie FARC, rozmiestnené v kolumbijskej džungli.

Dňa 1. marca pol hodinu po polnoci zbombardovalo päť lietadiel Super Tucano a tri stroje A-37 Dragonfly tábor FARC, v ktorom zahynul druhý najvyšší veliteľ tejto organizácie Raúl Reyes a 19 ďalších bojovníkov. Niektoré zdroje uvádzajú, že Reyes nezahynul v dôsledku bombardovania, ale po tom ako pri úteku v panike stúpil na jednu z mín, ktorá mala chrániť tábor pred útokom zvonku. Väčšina správ o útoku tvrdí, že Super Tucana použili pri bombardovaní inteligentné bomby. Washington Post však uviedol, že pokusy o namontovanie bomby Paveway II na Super Tucana boli neúspešné. Preto A-29 niesli len gravitačné bomby a laserom navádzané Paveway II zhodili len staršie lietadlá A-37.

V roku 2010 zhodili Super Tucana 6 350 kg bômb na podporu operácie, pri ktorej sa podarilo zabiť veliteľa a najvyššieho vojenského stratéga FARC Mono Jojoya.

V marci 2012 zhodilo deväť lietadiel Super Tucano 40 navádzaných bômb na tábor v blízkosti mesta Vista Hermosa a zabili 36 militantov, vrátane novo vymenovaného veliteľa. O štyri mesiace neskôr jedno z lietadiel pri bojovej misii havarovalo, príčinou však nebola nepriateľská paľba.

V septembri 2012 zahynuli pri leteckých útokoch ďalší traja vrcholoví velitelia FARC, čo iniciovalo dočasné prerušenie bojov a mierové rokovania v Havane. Kolumbijská armáda však aj počas rokovaní pokračovala neúnavne v náletoch. V období rokov 2010 až 2013 zabila až 42 veliteľov FARC, čo bolo takmer trikrát viac ako v predchádzajúcom desaťročí.

Keď v auguste 2016 FARC súhlasila so zložením zbraní, počet bojovníkov klesol na 6000 až 7000, čo bola už iba tretina pôvodnej sily tejto militantnej organizácie. Lietadlá Super Tucano hrali pri znižovaní vojenskej moci a územného vplyvu FARC dôležitú úlohu. Treba však podotknúť, že za ich úspechom stála aj práca vrtuľníkov Black Hawk, ktoré poskytovali nielen vzdušnú podporu, ale aj elektronické spravodajstvo, ktoré umožnilo viesť presné útoky na pozície povstalcov.

V auguste 2011 zbombardovala štvorica brazílskych A-29 Super Tucano nelegálnu pristávaciu dráhu obchodníkov s drogami, ktorá sa nachádzala 68 km severozápadne od mesta Sao Gabriel da Cachoeira. Na dráhu dlhú 1 400 m a širokú 15 m zhodili osem bômb s hmotnosťou 230 kg.[5]

Dodávky prvých A-29 Afganistanu začali v januári 2016 a už o tri mesiace neskôr si piloti na týchto strojoch prešli bojovým krstom. Miesto, kam smeroval prvý letecký útok afganských A-29 nebolo oficiálne zverejnené. Ešte pred náletom však afganský minister obrany uviedol, že prvé bojové nasadenie strojov Super Tucano bude v juhozápadnej provincii Helmand. Ide o oblasť, ktorá je pod kontrolou Talibanu a je afganským centrom obchodu s ópiom. Je pravdepodobné, že lietadlá poskytovali priamu palebnú podporu aj vo východnej provincii Nangarhar, kde afganská armáda bojovala s novovzniknutou odnožou Islamského štátu.[6]

V roku 2016 uskutočnili piloti A-29 celkovo 152 náletov a v období od júna do novembra 2017 zrealizovalo 12 lietadiel Super Tucano už takmer 330 leteckých útokov na pozemné ciele.

A-29 Super Tucano môžu byť vyzbrojené aj laserom navádzanými bombami GBU-12 a GBU-58. Lietadlá sú taktiež vybavené modernými senzormi, ktoré im umožňujú realizovať misie počas noci. Napriek tomu, že afganské A-29 disponujú týmito pokročilými spôsobilosťami, miestni piloti ich nevedeli viac ako dva roky využiť. K prvému ostrému použitiu týchto bômb došlo až 22. marca 2018. V ten deň vzlietol jeden z pilotov A-29 z letiska v Kandaháre, pričom bol údajne vyzbrojený neriadenými bombami Mk-81, ako aj dvojicou bômb s laserovým navádzaním GBU-58/B. Pilot Super Tucana uskutočnil nálet na objekty Talibanu v západnej provincii Farah. Z obavy, aby nezasiahol civilné obyvateľstvo, nachádzajúce sa v okolí, použil namiesto voľne padajúcich bômb dve presne navádzané bomby GBU-58/B.[7]

• Posádka: 1 – 2
• Dĺžka: 11,33 m
• Rozpätie: 11,14 m
• Výška: 3,97 m
• Nosná plocha: 19,4 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 020 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 5 200 kg
• Pohonná jednotka: 1 × turbovrtuľový motor Pratt & Whitney Canada PT6A-68C s výkonom 1 196 kW (1 600 k)

• Maximálna rýchlosť: 590 km/h
• Cestovná rýchlosť: 520 km/h
• Pádová rýchlosť: 148 km/h
• Dolet: 1 330 km
• Akčný rádius: 550 km
• Dostup: 10 668 m
• Stúpavosť: 16,4 m/s

• 2× guľomet FN Herstal M3P kalibru 12,7 mm (interne)
• 1× kanón GIAT M20A1 kalibru 20 mm (podvesný kontajner pod trupom)
• Riadené strely:
  • Rakety vzduch-vzduch:
    • 2× AIM-9 Sidewinder
    • 2× MAA-1 Piranha
    • 2× Python-3
    • 2× Python-4
  • Rakety vzduch-zem:
    • 4× bloky neriadených rakiet kalibru 70 mm LM70/19
• Bomby:
  • 10x Mk-81
  • 5x Mk-82
  • 5x GBU-12
  • 10x GBU-58[8]