Eliáš Ladiver

Narodil sa v učiteľskej rodine a vzdelanie získal v Levoči, Bratislave a Sárospataku (Blatnom Potoku, Maďarsko), kde sa jeho učiteľom stal Jan Amos Komenský, a na nemeckých univerzitách vo Wittenbergu a Erfurte. V roku 1655 sa stal rektorom školy v Žiline, v roku 1661 prešiel na bardejovské gymnázium. Krátko pôsobil ako evanjelický farár, neskôr odišiel na evanjelické kolégium do Prešova, kde pôsobil ako profesor logiky. Po zatvorení kolégia bol opäť v roku 1672 krátko farárom v Tisovci. Bol významným pedagógom, jeho zásluhou bardejovská škola a prešovské kolégium mali vynikajúcu úroveň. Popri starých scholastických metódach vyučovania uplatňoval aj niektoré Komenského zásady, usiloval sa priblížiť školské vyučovanie praktickým potrebám.

Ako exulant žil v Toruni, Gdansku, Kráľovci (územie dnešného Ruska, tiež Kaliningrad), Lešne (Poľsko) a Jene (Nemecko). V rokoch 1678 – 81 bol rektorom školy v Sighișoare (Sedmohradsko). Neskôr sa vrátil do Prešova na znovuzriadené kolégium.

Bol prívržencom aristotelovskej filozofie a protestantský scholastik. Písal filozofické rozpravy a školské divadelné hry, ktoré majú polemický charakter. Venoval sa tiež otázkam logiky, etiky, rétoriky a metafyziky. Tieto tendencie sledoval aj vo svojich dielach.

• 1656 – Poznámky o duši (Annotationes in pneumaticam)
• 1658 – Poznámky o logike (Annotationes in logicam)
• 1662 – Neochvejný dôkaz (Assertio immota)
• 1667 – O atómoch proti Camanovi (De atomis contra Zabanium)
• 1668 – Vo viere stály Eleazár (Eleazar constans), divadelná hra rozvíjajúca biblický príbeh o hrdinovi, ktorý odmieta konať proti svojej viere
• 1669 – Udatný Papinián (Papinianus tetragonos), divadelná hra s antickým námetom, vyzdvihujúca morálku nad bezprávím a násilím
• 1671 – Pravidlá logiky (Summulae logicae)