Dyjsko-moravská niva
Dyjsko-moravská niva je geomorfologický podcelok Dolnomoravského úvalu.
| Dyjsko-moravská niva | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Okolie Kopčian | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trnavský | ||
| Okresy | Senica, Skalica | ||
| Nadradená jednotka |
Dolnomoravský úval | ||
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Unínska pahorkatina Gbelský bor Myjavská niva Záhorské pláňavy Dolnomoravská niva | ||
| Mesto | Skalica | ||
| Súradnice | 48°40′01″S 16°58′16″V | ||
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia | ||
| - výška | cca 150 m n. m. | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
 Poloha v rámci Trnavského kraja Poloha v rámci Trnavského kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Podcelok leží na dolnom toku rieky Morava, od Skalice po sútok s Dyje neďaleko Sekúl. Je plošne identický so slovenskou časťou krajinného celku Dolnomoravský úval, ktorý pokračuje na území Česka. Severný a západný okraj tak vymedzuje štátna hranica (vedená korytom rieky), južným a juhovýchodným smerom leží Borská nížina s podcelkami Dolnomoravská niva, Záhorské pláňavy, Myjavská niva a Gbelský bor. Východným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina a jej podcelok Unínska pahorkatina.[1]
Chránené územia
Južná časť podcelku je súčasťou CHKO Záhorie, z maloplošných chránených území tu leží:
- Kátovské jazero – chránený areál
- Mŕtve rameno Lipa – chránený areál
- Kátovské rameno – prírodná pamiatka
- Ivanské rameno – prírodná pamiatka[2]
Turizmus
Turisticky atraktívna je najmä severná časť v okolí Skalice, kde je tiež niekoľko značených chodníkov. Okrem mesta sú obľúbeným cieľom turistov najmä Baťov kanál a Kostol svätej Margity Antiochijskej. Práve okolie Kopčian bolo súčasťou veľkomoravskej aglomerácie Mikulčice-Valy.
Doprava
Územie križuje niekoľko významných ciest. V južnej časti vedie diaľnica D2 i železničná trať Bratislava – Břeclav, strednou časťou cesta I/51 a železničná trať Holíč – Hodonín a v severnej časti cesta II/426 a železničná trať Kúty – Sudoměřice.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-10]. Dostupné online.