Dvorská vojnová rada

Dvorská vojnová rada (iné názvy: Dvorná vojnová rada, trochu nepresne: Dvorská/Dvorná vojenská rada; nemecky Hofkriegsrat) bol jeden z troch orgánov zriadených Ferdinandom I., ktoré boli spoločné všetkým krajinám, ktoré sa od roku 1526 nachádzali pod vládou Habsburgovcov.

Budova Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, 1775.

Ďalšie dva takéto orgány boli tajná rada a dvorská komora. Rakúske krajiny, České kráľovstvo a Uhorsko boli samostatné štátne celky spojené osobou panovníka. Tieto orgány položili základ na vytvorenie centralizovanej habsburskej monarchie, ktorá sa začala vytvárať po bitke na Bielej hore.

Dvorská vojnová rada bola zriadená v roku 1556. Mala pod svojou správou vojenské zbory a vojnové prostriedky, ktoré boli v moci Habsburgovcov. Išlo najmä o spoločnú obranu všetkých habsburských štátov proti Osmanskej ríši. Mala na starosť verbovanie a zásobovanie vojska, výzbroj, udržovanie pevností a pod. Rovnako viedla korešpondenciu s Tureckom a Ruskom.

Išlo o päťčlenný orgán zložený z piatich radných, z ktorých bol jeden prezident. Za vlády Márie Terézie bola Dvorská vojnová rada zreorganizovaná. Boli zriadené tri oddelenia: oddelenie pre publico-politicum, pre iudiciale a pre oeconomicum (vojenská intendantúra). Hlavnou pracovnou náplňou reorganizovanej rady bolo v roku 1753 zriadenie stáleho vojska a stálej vojenskej rezervy. Od roku 1770 mala za úlohu verbovanie vo všetkých štátoch Habsburskej monarchie, keďže vojenská služba bola až do roku 1773 dobrovoľná. Dvorská vojnová rada fungovala až do roku 1848, keď bola transformovaná na ministerstvo vojny - Kriegsministerium. Cisár František Jozef I. osobne viedol vrchné velenie armády.