Druhá bitka pri Höchstädte

V roku 1703 sa vojna pre protifrancúzsku koalíciu (a najmä pre rímskonemeckú ríšu a Habsburgovcov) nevyvíjala dobre. Francúzsko-bavorské vojská ohrozovali okolité krajiny Ríše, najmä dedičné krajiny Habsburgovcov, ktoré predstavovali jadro ich moci. Habsburský diplomat Ján Václav Vratislav z Mitrovíc spolu s vojvodcom Eugenom Savojským preto prišli s plánom pre rok 1704, ktorý mal situáciu zmeniť a podarilo sa im preň presvedčiť aj veliteľa anglických a nizozemských vojsk, vojvodu z Marlborough. Plán bol značne riskantný. Počítal s rýchlym presunom väčšiny vojsk Ríše aj anglicko-nizozemských do Bavorska a likvidáciu tejto slabšej časti aliancie. To ale znamenalo značné riziko: jednak pre Nizozemsko a niektoré časti ríše, ktoré tak na dlhšiu dobu stratili patričnú ochranu, jednak pre samotné poľné armády, pretože tie sa ešte rozdelené počas presunov pohybovali v blízkosti silnejších francúzskych zväzov a riskovali pri pohotovej a presnej reakcii nepriateľa zničenie. Obaja vojvodcovia ale predpokladali, že Francúzi budú zaskočení a že riziko je prijateľné.

Risk vyšiel, francúzski velitelia boli zaskočení a nestihli včas zareagovať, takže sa jednotky Eugena a Marlborougha spojili na území Bavorska, ktoré začali kruto pustošiť. Bavorský kurfirst Maxmilián II. Emanuel pred nimi ustupoval a čakal na francúzske posily, pretože sám sa im postaviť nemohol. Nakoniec sa všetky armády stretli na ľavom (severnom) brehu Dunaja neďaleko Höchstädtu.

Po zložitom manévrovaní oboch strán sa francúzsko-bavorská armáda, ktorej veliteľom bol maršal Tallard, rozostavila východne od Höchstädtu. Jej pravé krídlo sa opieralo o dedinu Blenheim. Maršal Tallard rozostavil svoje vojská dosť neobvyklým spôsobom. Stred jeho zostavy bol slabo bránený, Tallard sa zjavne domnieval, že hlavným bojiskom bude okolie rieky Dunaj a dediny Blenheim alebo severná časť bojiska (fr. ľavé krídlo) a že stred bojiska s ťažkým a neprehľadným terénom odradí nepriateľa od silnejšieho útoku a aj keby tomu tak nebolo, ťažký terén útok nutne zoslabí a bude za pomoci záloh ľahko zvládnuteľný.

Prvý útok na francúzske pozície viedol Eugen Savojský na severe, čo primälo Tallarda presunúť na sever časť záloh. Keď potom Marlborough napadol Blinheim, Tallard dospel k záveru, že všetko ide podľa jeho predpokladov a že v strede sa bojovať nebude, a väčšinu zostávajúcich záloh poslal do Blenheimu, aj keď tam už mal mužov dosť. Dopustil sa tým chyby, ktorá rozhodla bitku. Krátko potom totiž Eugen odoslal časť svojich jednotiek Marlboroughovi, ktorý ich aj s väčšinou svojich mužov vyslal proti tragicky oslabenému stredu francúzskej formácie - a Tallard už nemal dostatočne silné zálohy, ktorými by ho podporil. Stred bol najskôr „iba“ zatlačený späť, ale už tento fakt rozhodol bitku, pretože podstatná časť Tallardovych mužov tak zostala odrezaná v Blindheime, kde ich mohli držať relatívne slabé spojenecké sily.

Francúzski vojaci na strede formácie ešte chvíľu bojovali, ale presila bola príliš veľká a čoskoro boli rozprášení. Navyše bol zajatý Tallard, čo celkom rozvrátilo francúzske velenie. Malboroughove sily sa presunuli na sever a napadli ľavé krídlo Francúzov, kde zatiaľ Maxmilián II. Emanuel a maršal Marsin tvrdo podkurovali oslabenému Eugenovi a o katastrofe, ktorá stretla zvyšok armády, boli informovaní po častiach a so značným oneskorením. Napriek tomu sa dokázali ešte zavčasu stiahnuť a aspoň táto časť francúzskej armády sa vyhla zničeniu a rozprášeniu. Francúzi z Blindheimu ešte nejakú dobu vzdorovali, ale keď Eugen s Marlboroughom vyzvali ich veliteľa k prehliadke bojiska a on sa mohol na vlastné oči presvedčiť, že zostal sám a bez nádeje na záchranu, kapitulovali.

Bitka pri Höchstädte bola prvou naozaj vážnou porážkou francúzskych vojsk vo vojnách o španielske dedičstvo a jej dôsledky boli pre Francúzsko (a najmä jeho spojenca Maxmiliána II. Emanuela) katastrofálne. Bavorsko, hlavný spojenec Francúzska na území Ríše, bolo okupované nepriateľskými vojskami a muselo ich zásobovať proviantom (a pri tom zostalo až do konca vojny). Pádom Bavorska skončilo bezprostredné ohrozenie jadra habsburskej ríše a porážka natoľko podlomila údernú silu francúzskych vojsk, že to umožnilo ich protivníkom znovu rozdeliť svoje vojská a vyraziť do Talianska a na nizozemsko-francúzske hranice. Navyše priniesla francúzskej strane veľkú traumu, pretože umožnila vzniknúť povesti o neporaziteľnosti Princov dvojčiat, Eugena a Marlborougha, ktorá Francúzov prenasledovala až do roku 1709, kedy ju čiastočne nahlodala bitka pri Malplaquet.

Vít Vlnas: Princ Evžen Savojský. Život a sláva barokního válečníka, Ladislav Horáček - Paseka a Národní galerie v Praze 2001, str. 186-190 ISBN 80-7185-380-1

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Höchstädtu na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).