Opál

Opál je amorfný a má rôznorodý habitus -- môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalizuje). So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť. Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Vryp opálu je biely. Tento minerál môže byť priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený. Opálovou hmotou býva niekedy fosilizované drevo, hovoríme o drevnom opále.

Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO₂, a to najmä v okolí horúcich prameňov.

V ultrafialovom svetle opál často fluoreskuje a je nerozpustný v kyselinách. Zohrievaním sa rozkladá, stráca molekuly vody a môže sa zmeniť na kremeň- chalcedón. Ak je vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou; príčinou tohto javu je strata vody a s tým súvisiaci vznik prasklín.

Častý v pyroklastikách slovenských neovulkanitov, v andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch ai. Herľany, Ponická Huta (pri Banskej Bystrici), Svätý Anton (bývalý Antol pri Banskej Štiavnici), Krupina, Šášovské Podhradie, Dubník (pri Červenici). Opál z okolia Červenice bol certifikovaný pod označením Slovenský opál.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému opál
• Wikislovník ponúka heslo opál.

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• www.mindat.org - opál na mineralogickej databáze