Limnokvarcit

Limnokvarcit je celistvá tvrdá hornina s lastúrnatým lomom a s ostrými hranami. Býva zvrstvený alebo masívny, často pórovitý. Farba je rôzna, najčastejšie biela ale existujú aj tmavšie - čiernosivé limnokvarcity. Skladá sa zo zrniečok chalcedónu a opálu mikroskopickej veľkosti. Jedná sa o SiO₂ hmotu. Často obsahuje rastlinné zvyšky (stonky, konáriky a rastlinný detrit) močaristého charakteru. Limnokvarcity vznikajú vyzrážaním oxidu kremičitého z horúcich prameňov v jazernom prostredí. Horúce pramene sú prejavy a dozvuky vulkanickej aktivity. Biele odrody obsahujú až 99% oxidu kremičitého. V čiernosivých odrodách je často zvýšený obsah CaO. Alkálie takmer chýbajú. Zvetrávanie je len mechanické.[3]

Limnokvarcity sa vyskytujú v oblastiach, kde v mladších treťohorách prebiehal ryolitový vulkanizmus. V Slovenských neovulkanitoch sú viazané na výskyty jastrabskej formácie (sarmat-panón).

Na Slovensku sú známe v južnej časti Kremnických vrchov (Bartošova Lehôtka) a Žiarskej kotline (medzi Starou Kremničkou, Slaskou a Lutilou), v Štiavnických, Slanských a Zemplínských vrchoch.[3] Niekedy pre svoju vysokú odolnosť zvetrávaniu tvoria morgologicky výrazné tvrdoše, ako napr. pri Trubíne.

Obdobné horniny proterozoického veku sú známe aj z Českého masívu z juhozápadných Čiech.[1]

Od stredoveku sa limnokvarcit používal na výrobu mlynských kameňov.[1] V súčasnosti sa používa pri výrobe ferozliatiny. Ako stavebný materiál pri stavbe ciest a ako kamenivo.[3]