Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.

Delí sa na blízke (200 – 400 nm), ďaleké alebo vákuové (FUV, 100 – 400 nm) a extrémne (EUV alebo XUV, 1 – 31 nm). Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm, UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm.[1]

Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom J. W. Ritterom[2]. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %, v oblasti UV-B je to len 50 – 60 % a v UV-A 30 %. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90 – 99 % žiarením UV-A a 1 – 10 % žiarenia UV-B. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora.

Využitie

UV žiarenie sa využíva v medicíne ako[chýba zdroj]:

  • horské slnko – (lampa – umelý zdroj)
  • aplikáciou na ťažko sa hojace rany, vredy, preležaniny, tiež v dermatológii na ochorenia kože (ekzémy, lupienka)
  • ako prevencia, a liečba krivice, kedy sa 1 až 2-krát týždenne vykonáva celotelové ožiarenie
  • ako liečba osteoporózy
  • ako sterilizácia prostredia (tzv. germicidné lampy s λ=253,7nm) a aj ako primárny zdroj žiarenia vo výbojkách.

Vplyv na živé organizmy

Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov, spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné, napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie, ktoré majú konjugované dvojné väzby. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán), nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy) a niektoré pigmenty. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá, zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku.

UV žiarenie a koža človeka

UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením.

Referencie
  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 75, 78, 79. Dostupné online [cit. 2017-07-07]. ISSN 0023-5202.
  2. Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg: The Discovery of the Invisible Rays of the Solar Spectrum prístup 7. 7. 2017

Iné projekty
Fyzikálny portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.