Dragon (kozmická loď)
Dragon, známy tiež ako Dragon 1, bola znovupoužiteľná nepilotovaná nákladná kozmická loď, ktorú vyvinula americká súkromná spoločnosť SpaceX s podporou NASA v rámci programu COTS. Prvý skúšobný let lode Dragon sa uskutočnil 8. decembra 2010. Bolo to prvýkrát, čo sa kozmická loď vyvinutá súkromnou spoločnosťou úspešne dostala na obežnú dráhu a potom sa vrátila späť na Zem. V októbri 2012 už plne naložená loď odštartovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Na posledný let k ISS loď odštartovala 7. marca 2020 a o mesiac neskôr úspešne pristála v Tichom oceáne. Nástupcom kozmických lodí Dragon sa stal Dragon 2.
SpaceX Dragon | ||
---|---|---|
Nákladná kozmická loď Dragon CRS sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) | ||
Základné údaje | ||
Výrobca: | SpaceX | |
Krajina pôvodu: | USA | |
Úloha: | zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) | |
Technické špecifikácie | ||
Dĺžka kabíny: | 3,1 m | |
Dĺžka nákl. priestoru: | 2,7 m | |
Celková dĺžka lode: | 6,1 m | |
Priemer lode: | 3,7 m | |
Hermetizovaný priestor: | 10 m³ | |
Nehermetizovaný priestor: | 14 m³ alebo až 34 m³ (s rozšíreným nákladovým priestorom) | |
Hmotnosť prázdnej lode: | 4 200 kg | |
Hmotnosť nákladu: | na ISS do 6 000 kg nákladu, ktorý mohol byť buď všetok v hermetizovanom alebo nehermetizovanom priestore, alebo rozložený medzi nimi. Na Zem mohol priviesť 3 500 kg nákladu, čo mohlo predstavovať všetku nehermetizovanú hmotnosť k likvidácii alebo do 3 000 kg hermetizovaného nákladu | |
Hmotnosť pri štarte: | 7 510 kg | |
Výdrž samostatného letu: | 7 dní | |
Výdrž vo vesmíre: | do 2 rokov |
Kontrakt COTS
V súťaži vypísanej v rámci programu Commercial Orbital Transportation Services (COTS) bola v roku 2006 vybraná spoločnosť SpaceX, aby vyvinula kozmické plavidlo pre dopravu nákladu a výhľadovo aj ľudských posádok na nízku obežnú dráhu Zeme, najmä k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V rámci prideleného kontraktu v hodnote minimálne 278 miliónov USD bola spoločnosť zaviazaná k vývoju plavidla a prevedeniu troch demonštračných letov lode. Na vynášanie lode Dragon vyvinula SpaceX svoju vlastnú nosnú raketu Falcon 9. Dôvodom na vypísanie COTS bolo ukončenie prevádzky kozmického raketoplánu v roku 2011 a potreba rozšírenia prepravných kapacít na nízku obežnú dráhu Zeme ešte pred prvým pilotovaným letom lode Orion organizácie NASA.
Konštrukcia lode
Išlo o loď klasickej koncepcie s návratovým modulom umožňujúcim balistický alebo riadený návrat s využitím mierneho vztlaku telesa. Vnútri lode bol hermetický priestor s objemom 10 m³ pre max. 3 310 kg nákladu. Súčasťou návratového modulu bola väčšina technologických systémov lode, ako je 18 korekčných raketových motorov Draco s ťahom 400 N, avionika, napájací systém, nádrže pohonných hmôt atď. Na špici lode bol umiestnený spojovací uzol CBM. Ten bol pri štarte lode prekrytý aerodynamickým krytom. Dĺžka kabíny bola 3,1 m, s krytom 4,5 m. Maximálny priemer bol 3,7 m.
Okrem vlastnej návratovej kabíny bola súčasťou lode valcová nadstavba (trunk), u ktorej sa nepredpokladal spätný návrat na Zem. K tejto nadstavbe bol pripojený pár solárnych panelov a vo vnútri nadstavby bol priestor pre umiestnenie ďalšieho nákladu s objemom 14 m³ alebo až 34 m³ s rozšíreným trunkom.
Celková dĺžka lode vrátane krytu spojovacieho uzla bola okolo 7,5 m, maximálny priemer 3,7 m a celková hmotnosť okolo 8 ton. Z toho hmotnosť prázdnej lode predstavovala 4 200 kg, pohonné hmoty 1 230 kg, náklad vo vnútri kabíny 1 700 kg a náklad v trunku až 850 kg.
Loď bola vybavená tepelným štítom z materiálu PICA-X (phenolic impregnated carbon ablator), ktorý bol dimenzovaný pre návrat lode z oblastí Mesiaca a Marsu.
Vlastné pristátie bolo zabezpečené sústavou dvoch výťažných a troch hlavných padákov. Výťažné padáky, vypúšťané vo výške približne 13 km, slúžili k spomaleniu a stabilizácii pádu. Hlavné padáky s priemerom 35 m sa otvárali vo výške 3 km a zabezpečovali mäkké pristátie rýchlosťou 5 až 5,5 m/s. Bezpečné dosadnutie bolo zaistené aj pri zlyhaní jedného z hlavných padákov.
Harmonogram letov
Misia | Číslo lode[pozn. 1] | Dátum štartu | Nosič/ ID stupňa[pozn. 2] |
Štartovací komplex | Hmotnosť nákladu | Dátum pristátia | Stav misie | Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
SpaceX COTS Demo Flight 1 | C101 | 8. december 2010, 15:43 UTC |
F9 v1.0 B0004 |
CCAFS SLC-40 |
Neznáma | 8. december 2010, 19:02 UTC |
Úspešná | Prvý orbitálny kozmický let lode Dragon. Išlo o trojhodinový skúšobný let s testom všetkých dôležitých systémov lode a návratom na Zem. |
Dragon C2+ | C102 | 22. máj 2012, 07:44:38 UTC |
F9 v1.0 B0005 |
CCAFS SLC-40 |
525 kg | 31. máj 2012, 15:42 UTC |
Úspešná | Druhý skúšobný let lode Dragon, pri ktorom sa uskutočnil nácvik automatických stretávacích manévrov spojenia s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). |
SpaceX CRS-1 | C103 | 8. október 2012, 00:34:07 UTC |
F9 v1.0 B0006 |
CCAFS SLC-40 |
400 kg | 28. október 2012, 19:22 UTC |
Úspešná | Prvý zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-2 | C104 | 1. marec 2013, 15:10 UTC |
F9 v1.0 B0007 |
CCAFS SLC-40 |
898 kg | 26. marec 2013, 16:34 UTC |
Úspešná | Druhý zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-3 | C105 | 18. apríl 2014, 19:25:21 UTC |
F9 v1.1 B10** |
CCAFS SLC-40 |
2 296 kg | 18. máj 2014, 19:05 UTC |
Úspešná | Tretí zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-4 | C106.1 | 21. september 2014, 05:52:03 UTC |
F9 v1.1 B1010 |
CCAFS SLC-40 |
2 216 kg | 25. október 2014, 19:39 UTC |
Úspešná | Štvrtý zásobovací let k ISS. Súčasťou nákladu bolo aj 20 laboratórnych myší. |
SpaceX CRS-5 | C107 | 10. január 2015, 09:47:10 UTC |
F9 v1.1 B1012 |
CCAFS SLC-40 |
2 395 kg | 11. február 2015, 00:44 UTC |
Úspešná | Piaty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-6 | C108.1 | 14. apríl 2015, 20:10:41 UTC |
F9 v1.1 B1015 |
CCAFS SLC-40 |
2 015 kg | 21. máj 2015, 16:42 UTC |
Úspešná | Šiesty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-7 | C109 | 28. jún 2015, 14:21:11 UTC |
F9 v1.1 B1018 |
CCAFS SLC-40 |
1 952 kg | 28. jún 2015, 14:23:30 UTC (zničený) |
Zlyhala | Mal to byť siedmy zásobovací let k ISS, ale raketa explodovala 139 sekúnd po štarte. Loď Dragon nebola zničená v dôsledku explózie, osudným sa jej stal až dopad na hladinu Atlantického oceánu. Elon Musk sa následne nechal počuť, že keby boli palubné počítače kapsule vhodne naprogramované, tak by loď pomocou svojich padákov dopad úspešne prežila. |
SpaceX CRS-8 | C110.1 | 8. apríl 2016, 20:43:00 UTC |
F9 FT Block 2 B1021.1 |
CCAFS SLC-40 |
3 136 kg | 11. máj 2016, 18:31 UTC |
Úspešná | Ôsmy zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom priestore lode Dragon bol vynesený aj experimentálny obytný modul BEAM spoločnosti Bigelow Aerospace. |
SpaceX CRS-9 | C111.1 | 18. júl 2016, 04:44 UTC |
F9 FT Block 2 B1025.1 |
CCAFS SLC-40 |
2 257 kg | 26. august 2016, 15:47 UTC |
Úspešná | Deviaty zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom nákladnom priestore loď niesla dokovací adaptér IDA-2 pre modul Harmony na ISS. |
SpaceX CRS-10 | C112.1 | 19. február 2017, 14:39:00 UTC |
F9 FT Block 3 B1031.1 |
KSC LC-39A |
2 490 kg | 19. marec 2017, 14:46 UTC |
Úspešná | Desiaty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-11 | C106.2 ♺ | 3. jún 2017, 21:07:38 UTC |
F9 FT Block 3 B1035.1 |
KSC LC-39A |
2 708 kg | 3. júl 2017, 12:12 UTC |
Úspešná | Jedenásty zásobovací let k ISS. Bolo to prvýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon. |
SpaceX CRS-12 | C113.1 | 14. august 2017, 16:31:37 UTC |
F9 Block 4 B1039.1 |
KSC LC-39A |
2 910 kg | 17. september 2017, 14:14 UTC |
Úspešná | Dvanásty zásobovací let k ISS. Vzhľadom na úspech letu znovupoužitej lode Dragon pri misii SpaceX CRS-11, išlo o poslednú misiu, pri ktorej bol použitý nový kus lode Dragon. |
SpaceX CRS-13 | C108.2 ♺ | 15. december 2017, 15:36:09 UTC |
F9 FT Block 3 ♺ B1035.2 |
CCAFS SLC-40 |
2 205 kg | 13. január 2018, 15:37 UTC |
Úspešná | Trinásty zásobovací let k ISS. Bolo to druhýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon a zároveň prvýkrát, kedy bol pri lete v rámci CRS použitý už letený prvý stupeň. |
SpaceX CRS-14 | C110.2 ♺ | 2. apríl 2018, 20:30:38 UTC |
F9 Block 4 ♺ B1039.2 |
CCAFS SLC-40 |
2 647 kg | 5. máj 2018, 19:03 UTC |
Úspešná | Štrnásty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-15 | C111.2 ♺ | 29. jún 2018, 09:42:41 UTC |
F9 Block 4/5 ♺ B1045.2 |
CCAFS SLC-40 |
2 697 kg | 3. august 2018, 22:17 UTC |
Úspešná | Pätnásty zásobovací let k ISS. V hermetizovanej časti lode Dragon bol umiestnený aj robot CIMON, ktorý sa podľa Airbusu stal prvým robotom s umelou inteligenciou vo vesmíre. |
SpaceX CRS-16 | C112.2 ♺ | 5. december 2018, 18:16:16 UTC |
F9 Block 5 B1050.1 |
CCAFS SLC-40 |
2 573 kg | 14. január 2019, 05:12 UTC |
Úspešná | Šestnásty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-17 | C113.2 ♺ | 4. máj 2019, 06:48 UTC |
F9 Block 5 B1056.1 |
CCAFS SLC-40 |
2 482 kg | 3. jún 2019, 21:52 UTC |
Úspešná | Sedemnásty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-18 | C108.3 ♺ | 25. júl 2019, 22:01:56 UTC |
F9 Block 5 ♺ B1056.2 |
CCAFS SLC-40 |
2 312 kg | 27. august 2019, 20:20 UTC |
Úspešná | Osemnásty zásobovací let k ISS. Išlo o prvý let s už dvakrát použitou loďou Dragon. |
SpaceX CRS-19 | C106.3 ♺ | 5. december 2019, 17:29:24 UTC |
F9 Block 5 B1059.1 |
CCAFS SLC-40 |
2 617 kg | 7. január 2020, 15:41 UTC |
Úspešná | Devätnásty zásobovací let k ISS. |
SpaceX CRS-20 | C112.3 ♺ | 7. marec 2020, 04:50:31 UTC |
F9 Block 5 ♺ B1059.2 |
CCAFS SLC-40 |
1 977 kg | 7. apríl 2020, 18:50 UTC |
Úspešná | Dvadsiaty a zároveň posledný zásobovací let Dragonu prvej generácie k ISS. Od misie CRS-21 začne tieto lety zabezpečovať modernejšia nákladná verzia Cargo Dragon. |
Poznámky
- Pokiaľ bola kozmická loď znovupoužitá, tak je za číslom lode aj číslo označujúce, po koľkýkrát bola loď použitá.
- Pokiaľ stupeň aspoň raz úspešne pristál, tak je za číslom stupňa aj číslo označujúce, po koľkýkrát bol stupeň použitý. Symbol ♺ značí znovupoužitie prvého stupňa Falconu alebo kozmickej lode Dragon.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka lode Dragon (po anglicky)
- Stránka lode Dragon v encyklopédii Space 40 (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dragon (kosmická loď) na českej Wikipédii.
Portál kozmonautika |