Falcon Heavy
Falcon Heavy je nosná raketa vyvinutá a vyrábaná americkou súkromnou spoločnosťou SpaceX. Ide o derivát predchádzajúceho nosného zariadenia tejto spoločnosti, rakety Falcon 9. V čase svojho prvého štartu – let Falcon Heavy Demonstration Mission, dňa 6. februára 2018 – to bola raketa s najväčšou nosnosťou na nízku obežnú dráhu Zeme (od posledného štartu rakiet Saturn V, resp. Energija), so schopnosťou dopraviť až 64 ton na nízku obežnú dráhu Zeme, až 16 ton na translunárnu dráhu a až 14 ton na prechodovú dráhu k Marsu. Pri záchrane prvých stupňov je nosnosť nižšia.
 Falcon Heavy Block 5 s misiou STP-2 na štartovacom komplexe 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku, 24. jún 2019 | ||
| Základné údaje | ||
|---|---|---|
| Funkcia | ťažká nosná raketa | |
| Výrobca | SpaceX | |
| Krajina pôvodu | USA | |
| Výška | 70,0 m | |
| Priemer | 3,66 m | |
| Hmotnosť | 1,420,788 kg | |
| Počet stupňov | 2+ | |
| Nosnosť | ||
| Náklad na LEO | 63 800 kg | |
| Náklad na GTO | 26 700 kg | |
| Náklad na prechodovú dráhu k Marsu | 16 800 kg | |
| Náklad na Hohmannovu prechodovú dráhu k Plutu | 3 500 kg | |
| História letov | ||
| Stav | v službe | |
| Štartovacia rampa | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A) | |
| Počet štartov | 3 | |
| Úspešné štarty | 3 | |
| Zlyhania | 0 | |
| Čiastočné zlyhanie | 0 | |
| Prvý štart | 6. február 2018 | |
| Prvý stupeň | ||
| Motory | 27× Merlin 1D (na centrálnom stupni + dvoch bočných) | |
| Ťah | 22 819 kN na hl. mora 24 681 kN vo vákuu | |
| Špecifický impulz | 282 sekúnd na hl. mora 311 sekúnd vo vákuu | |
| Doba funkcie | 162 sekúnd | |
| Palivo | podchladený LOX/chladený RP-1 | |
| Druhý stupeň | ||
| Motory | 1× Merlin 1D Vacuum | |
| Ťah | 934 kN | |
| Špecifický impulz | 348 sekúnd | |
| Doba funkcie | 397 sekúnd | |
| Palivo | LOX/RP-1 | |
Raketa pozostáva z jadra tvoreného štandardnou raketou Falcon 9 a z dvoch pomocných motorov, ktoré sú modifikovanými prvými stupňami tej istej rakety.[1] Prvý stupeň i pomocné motory sú plne navrhnuté k autonómnemu vertikálnemu pristátiu po splnenej misii – obidva pomocné motory pristávajú na zemi, zatiaľ čo prvý stupeň na oceánskej plošine. Ide o technológiu v súčasnosti používanú aj raketami Falcon 9.
Koncept
V podstate ide o tri prvé stupne Falconu 9 zmontované k sebe, tým disponuje 27 motormi Merlin vo verzii 1D. Po štarte idú oba bočné stupne na plný výkon a centrálny stupeň naopak na čo najnižší výkon. Po niekoľkých minútach sa bočné stupne odpoja a centrálny stupeň spolu s horným stupňom pokračuje ďalej, tentoraz už na plný výkon. Všetky tri hlavné stupne sa pri takmer každom lete pokúšajú pristáť späť na Zem. Bočné stupne vždy na pevnine a centrálny na autonómnej pristávacej plošine (ASDS), pretože letí o dosť ďalej a dosiahne oveľa vyššiu rýchlosť.[2]
Falcon Heavy mal pôvodne využívať tzv. crossfeed, čo je spôsob distribúcie paliva naprieč raketovými stupňami počas letu. Výsledkom je o dosť vyššia efektivita a nosnosť. Ide ale o technicky náročné riešenie, ktoré doteraz nikto v praxi nevyvinul. SpaceX od tohto zámeru nakoniec upustilo s tým, že keď to bude v budúcnosti potrebné, vráti sa k tomu.
Referencie
- Falcon Heavy [online]. spacex.com, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
- Falcon users guide [online]. SpaceX, jan 2019, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Falcon Heavy na českej Wikipédii.
 |
Portál kozmonautika |