Dominik Kaľata

Základnú školu navštevoval v rodnej obci, ktorá od roku 1920 patrila do Poľska, napriek tomu, že obyvatelia boli Slováci. V roku 1939 bola obec pripojená k Slovensku. Dominik Kaľata začal študovať na gymnáziu v Levoči. Po maturite, 31. júla 1943 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Ružomberku v rokoch 1943 – 1945. Na štúdium filozofie ho predstavení vyslali do Děčína nad Labem, kde sa zdržal od roku 1947 do roku 1950. Tam ho zastihla osudná noc z 13. na 14. apríla 1950, keď komunistická moc likvidovala kláštory, a Kaľatu spolu s inými rehoľníkmi odvliekli do koncentračného tábora v Bohosudove. Tri a pol roka slúžil ako vojak v tzv. pomocných technických práporoch (PTP). Počas týchto rokov tajne dokončil teologické štúdium.

Dňa 12. augusta 1951 bol v Bratislave tajne vysvätený za kňaza tajným biskupom a jezuitským spolubratom Pavlom Hnilicom SJ. Ďalší tajný biskup a spolubrat jezuita biskup Ján Chryzostom Korec SJ ho v Bratislave dňa 9. septembra 1955 tajne vysvätil za biskupa.

V januári 1960 bol zatknutý a odsúdený na 4 roky väzenia. Po niekoľkých mesiacoch mu zvyšok trestu odpustili v rámci všeobecnej amnestie. Po prepustení pracoval ako elektrikár, ale popritom pokračoval v tajnej pastorácii. Svätil kňazov a 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa Petra Dubovského.[1] V roku 1963 ho znova zatkli a odsúdili na štyri roky väzenia. Trest mal zvýšený aj o amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Na slobodu ho prepustili až v máji 1968. Štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti však nedostal a musel ďalej pracovať ako robotník v zlievárni.

Dňa 13. marca 1969 emigroval do Rakúska, kde si doplnil štúdium teológie na teologickej fakulte v Innsbrucku. Tu pokračoval aj v postgraduálnom štúdiu a v roku 1974 získal doktorát teológie na tému „Kresťanská  humanita  a marxistický humanizmus  z hľadiska  fundamentálnej  teológie.“ Určitý čas vykonával funkciu predstaveného v dome slovenských jezuitov v Staufene-Grunerne v Nemecku. V rokoch 1974 – 1979 bol redaktorom časopisu ECHO, prispieval aj do časopisu zahraničných Slovákov ako Posol Božského Srdca Ježišovho alebo Slovenské hlasy z Ríma.

Od roku 1976 bol v službe pomocného biskupa arcidiecézy Freiburg im Breisgau v Nemecku, posväcoval nové chrámy, oltáre a zvony, tiež chodieval vysluhovať sviatosť birmovania a udeľoval diakonské a kňazské vysviacky. [2] V rokoch 1976 – 1990 vo Freiburgu vyučoval katolícku teológiu, v rokoch 1980 – 2000 bol oficiálnym delegátom Nemeckej biskupskej konferencie pre slovenskú pastoráciu v celom Nemecku. Dňa 16. marca 1985 bol pápežom sv. Jánom Pavlom II. menovaný za titulárneho biskupa zaniknutej diecézy Semta.[3] Jeho biskupským heslom bolo „In virtute Spiritus sancti – Mocou Ducha Svätého.“ V rokoch 1991 – 1992 prednášal katolícku teológiu pre kandidátov kňazstva v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí a v rokoch 1993 – 2005 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. V roku 2009 na konci júla sa definitívne vrátil na svoje rodné Slovensko.

Od 2. augusta 2009 žil na odpočinku v Senioráte jezuitskej komunity v Ivanke pri Dunaji v Bratislave až do svojej smrti dňa 24. augusta 2018.[4] Posledná rozlúčka bola dňa 29. augusta 2018 s uložením jeho tela do krypty pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Zádušnú sv. omšu viedol Mons. Ján Babjak SJ, prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita, homíliu predniesol páter Rudolf Uher SJ, provinciál jezuitov na Slovensku a záverečné pohrebné obrady vykonal Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup.[5] Pochovaný je vedľa biskupov - jezuitov Mons. Pavla Hnilicu SJ a Mons. Petra Dubovského SJ.

• „My sme však nesmeli nikoho ani z rodiny upozorniť na vysviacku. Čo by vtedy bola dala moja mama zato, keby vedela, že jej syn Dominik je konečne kňazom. Vtedy sa vysviacky považovali za protištátne. Moji rodičia sa to dozvedeli až v roku 1968, keď som ich navštívil. Mama plakala ako dieťa."
• „Môžem ďakovať Pánu Bohu, že som mohol vo väzení druhým pomôcť. Boli tam ľudia, ktorí mesiace čakali na sväté prijímanie, spoveď. Zaviazali sme si teda do cigaretových papierikov hostie, maličké kúsočky tak, aby sa nedotýkali. Ľudia prijímali Pána s takou poníženosťou a láskou, že človeku by až slzy vyhŕkli. To bola živá viera i nádej, že Cirkev ich neopustila."

• „Najdôležitejšia je rodina. Potrebujeme mať zdravé kresťanské rodiny, to je prvý predpoklad dobrých povolaní. Dôležité pre mladých je tiež nedať sa zotročiť modernou technikou."

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominik Kaľata

• Ostatní biskupi : J. E. Mons. Dominik Kaľata SJ emeritný biskup [online]. KBS, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.