Dom (film)

Zuzana Liová začala pracovať po ukončení štúdia na Vysokej škole muzických umení pre Slovenskú televíziu. V roku 2005 nakrútila televízny film Ticho, ktorý obsahuje prvky žánru sociálnej drámy. Po Tichu sa Liová rozhodla zrealizovať celovečernú snímku Dom (2011). Scenár, ocenený Cenou Tibora Vichtu, vznikol už v roku 2003. Finančné problémy, hospodárska kríza, ale aj prerábanie scenára (verzií bolo päť) spôsobili, že sa snímka začala natáčať až v roku 2010. Ešte predtým si však stihla talentovaná režisérka a scenáristka prebrať ďalšie ocenenie za  kvalitný scenár – Cenu Krzysztofa Kieślowskeho na festivale v Cannes.[1] Na samotné prihlásenie sa do súťaže ScripTeast si Zuzana Liová spomína: „Keď som robila Ticho, prišla mi z Poľska obálka, kde ma Dariusz Jabłoński z programu ScripTeast vyzval, že pokiaľ mám nejaký scenár, nech im ho pošlem. ScripTeast otvárali vtedy prvýkrát. Takto som sa o workshope dozvedela. Ale to ešte nebola záruka, že môj scenár vyberú. Vďaka Cene som dostala štipendium Nipkow Programm v Berlíne. To mi umožnilo dať výpoveď v STV a odísť písať scenár do Berlína.“[1]

Film je intímnou drámou otca Imricha a jeho mladšej dcéry Evy, príbehom dvoch odlišných generácií.

Film bol v katalógu Medzinárodného Bratislavského festivalu 2011 definovaný ako „intímna dráma o strete snov rôznych generácií“. Na Medzinárodnom festivale Berlinale koordinátorka festivalového programu Anna Hoffman dielo komentovala týmito slovami: „Generačný konflikt, v ktorom sú aj vedľajšie postavy opísané v takom detaile, až môžeme režisérku upodozrievať, že film bol modelovaný a inšpirovaný filmami svetoznámych režisérov britskej sociálnej drámy Mikea Leigha alebo Kena Loacha. Ale práve mlčanlivosť a hlboko zakorenené city generácie rodičov tu reflektujú vážny dosah radikálnej sociálnej zmeny a boj, ktorý s touto zmenou súvisí. Liovej celovečerný film je pozoruhodným príkladom mladej, inteligentnej kinematografie vo východnej Európe.“[2] Bol prvým filmom, ktorý na tomto prestížnom festivale po dvadsiatich rokoch prezentoval modernú slovenskú kinematografiu.[3]

Zuzana Liová o svojom filme hovorí, že pre ňu nefunguje ako terapia, nič osobné ním nechcela riešiť. Pre ňu bola najzaujímavejšia téma vzťahu otec – dcéra.[3]

Názov filmu vystihuje to, okolo čoho sa celý dej točí. Dom sa počas filmu stavia, tehlička po tehličke. Do domu sa chodia ukrývať postupne viaceré postavy. Divák sa často na dom pozerá, či už z okna autobusu alebo panelákového okna „vydedenej“ staršej dcéry. Keď otec Imrich nechce pustiť dcéru po maturite za prácou do Londýna, jeho manželka reaguje: „Tak ju priviaž reťazou k domu!“ Podobne pri oslave Eviných narodenín otec (provokatívne) povie, že najväčším a jediným darčekom je dom na dvore. Spôsobí tým veľmi rýchly a rázny koniec oslavy.

• 2003: Cena Tibora Vichtu
• 2010: Cena Krzysztofa Kieślowskeho

• Dom v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Dom v Internetovej databáze filmov (po anglicky)
• Oficiálna stránka filmu
• Recenzia filmu na www.kinema.sk