Docklands Light Railway

Prvá myšlienka výstavby Docklands Light Railway bola formulovaná koncom 80. rokov 20. storočia spoločnosťou, ktorá sa podieľala na obnove Docklands – London Docklands Development Corporation (LDDC) v snahe podporiť obnovu opustených dokov. Podľa pôvodného návrhu išlo a nadzemnú dráhu pozostávajúcu z troch trás s konečnými zástavkami v Tower Gateway, Stratford a Island Gardens.

V pôvodnom zámere sa počítalo s využitím ľahkých súprav odvodených z električiek s trakčným vedením nad vozidlom. LDCC však chcela použiť modernejšiu technológiu a tak bol navrhnutý bezobslužný, automaticky riadený systém s treťou trakčnou kolajnicou. Trať bola vybudovaná na vyvýšenom betónovom páse alebo na nepoužívaných železničných tratiach. Systém bol slávnostne odovzdaný do premávky za účasti kráľovnej Alžbety II. 31. júla 1987 a bežná prevádzka začala 31. augusta toho istého roku. Pôvodne premávali na trasách jednovozňové súpravy. Tri trasy v celkovej dĺžke 13 km sa krížili neďaleko stanice Poplar a spojenie bolo zabezpečené medzi všetkými troma konečnými stanicami.

Pôvodný systém sa ukázal ako nedostatočný pre to, čo mal zabezpečovať, vzhľadom na to, že z Docklads sa pomaly stávalo významné finančné centrum s veľkým počtom zamestnancov. Navyše umiestnenie stanice Tower Gateway, situovanej na okraji City bolo kritizované pre zlú dostupnosť.

Výsledkom prvej etapy rozvoja Docklands Light Railway bolo predĺženie nástupišt, aby na nich mohli stáť dvojvozňové súpravy a rozšírenie trasy pomocou tunelu do centra City do staníc Bank a Monument. Táto vetva bola otvorená v roku 1991. Taktiež bol obnovený vozový park, ktorý nevyhovoval prevádzke v podzemí.

V prvej polvici 90. rokov sa objavila potreba rozšírenia dopravného spojenia do štvrtí na východ od Docklands, v snahe naštartovať ich rozvoj. Bola vybudovaná štvrtá vetva z Poplaru cez Canning Town do stanice Beckton, pozdĺž severnej časti komplexu kráľovských dokov. Súčasťou tejto úpravy bola aj rekonštrukcia pôvodného uzlu v Poplare na sústavu oddelených dopravných uzlov východne od stance a tiež bola vybudovbaná sústava uzlov na mieste odbočiek vetiev Stradford a Beckton. Stanica Poplar bola prestavaná tak, aby umožnila kríženie spojov medzi týmito dvoma vetvami.

Prudký rozvoj kancelárskeho komplexu v oblasti Canary Wharf si vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu stanice Canary Wharf – pričom z malej stanice na úrovni cesty sa stal veľký komplex so šiestimi nástupišťami a veľkou guľatou strechou integrovanou do obchodného komplexu.

Nárast počtu ľudí pracujúcich v okolí Canary Wharf vyžadoval podporu ich dopravy do juhovýchodných obytných častí mesta. Tento problém vyriešilo rozšírenie Docklands Light Railway zo stanice Island Garden tunelom popod Temžu, cez štvrte Greenich a Deptford až do štvrti Lewisham. Okrem dvoch nových staníc, ktoré umožňovali cestujúcim prestup na vlaky National Rail (Greenwich a Lewisham), táto vetva zabezpečuje aj dopravné spojenie pre turistov do oblasti Greenwich (stanica Cutty Sark).

Vozový park Docklands Light Railway tvoria vysokopodlažné, obojsmerné, jednokĺbové vozidlá so štyrmi pármi dverí na každej strane. Vlakovú súpravu tvoria dve vozidlá. Voz nemá kabínu pre vodiča, i keď na konci každého vozidla sa nachádza uzamknutý ovládací panel, pomocou ktorého môže PSA riadiť voz v prípade zlyhania počítačového riadenia. Ďalšie ovládacnie panely umiestnené v blízkosti dverí umožňujú PSA ovládať dvere a podávať informácie cestujúcim.

Pôvodný vozový park z roku 1987 pozostával z 11 ľahkých vlakových súprav, vyrobených v roku 1986 v Nemecku. Boli vyrobené pre pozemnú prevádzku a v vzhľadom na ich nedostatočné protipožiarne zabezpečenie nemohli byť používané na podzemnom úseku do stanice Bank. S ohľadom na tento fakt a vzhľadom na to, že ich prestavba bola príliš nákladná, boli tieto vozy odpredané.

Pre ďalšie rozšírenie trasy DLR spoločnosť Bombardier dodala v roku 1991 23 vozov typu B90 a období rokov 1993–1995 47 vozov typu B92 a v rokoch 2001–2002 ďalších 24 vozov typu B2K. Všetky modely sú v prevádzke dodnes.