Dobrovičova ulica

Tiahne sa od Múzejnej ulice po Klemensovu, križuje Štúrovu, prechádza popri Šafárikovom námestí, Alžbetínska je na ňu kolmá, križuje Bezručovu a Lomonosovovu.

Počas Rakúsko-Uhorska mala názov Dobrovits Mihály-Gasse (Dobrovits Mihály-utca) a patrila do mestskej časti Mesto Františka Jozefa.[3] V období socializmu – do 22. apríla 1992 mala názov Suvorovova ulica, podľa Alexandra Vasilieviča Suvorova (1729 – 1800), ruského vojvodcu.[4]

Na Dobrovičovej 12 sídli Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.[5]

Na ulici sa nachádza šesť budov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, majú čísla 2, 4, 6, 9, 10 a 12.[6] Dom na Dobrovičovej 2 pochádza z 80. rokov 19. storočia, bol postavený v eklektickom slohu[7] Novobarokový dom na Dobrovičovej 4 bol postavený v roku 1890.[8] Na Dobrovičovej 6 sa nachádza eklektický dom z roku 1905.[9]

Na Dobrovičovej 9 stojí novorenesančný dom, postavený koncom 19. storočia.[10] Pavlačový dom na Dobrovičovej 10 bol postavený v neskoro-secesnom štýle okolo roku 1910.[11] V štýle moderny a kubizmu je postavený nájomný dom na Dobrovičovej 16 z 20. rokov 20. storočia.[12]

• 
  Dobrovičova 2, eklektický dom
• 
  Dobrovičova 6, eklektický dom
• 
  Dobrovičova 9, novorenesančný dom
• 
  Dobrovičova 10, neskoro-secesný pavlačový dom
• 
  Dobrovičova 12, sídlo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

1. nepárne čísla 1 – 9; čísla 2, 4, 16[1]
2. nepárne čísla 11 – 17; párne čísla 6 – 14[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobrovičova ulica

• Dobrovičova ulica na mape Bratislavy