Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)
Dmitrij Ivanovič Donský (rus. Дмитрий Иванович Донской, * 12. október 1350, Moskva – † 19. máj 1389, tamže) bol knieža moskovský a veľký knieža vladimirský. Patrí k veľkým osobnostiam ruskej histórie a ruskej vojenskej slávy. Do dejín sa zapísal ako prvý ruský vládca, ktorý bol schopný vzoprieť sa tatárskej porobe a zvíťaziť nad tatárskymi vojskami v otvorenom boji.
| Dmitrij Donský | |||
| veľký knieža moskovský | |||
 | |||
| Narodenie | 12. október 1350 Moskva, Moskovské veľkokniežatstvo (dnes Rusko) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 19. máj 1389 (38 rokov) Moskva, Moskovské veľkokniežatstvo (dnes Rusko) | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Biografia
.jpg.webp)
Bol synom kniežaťa Ivana II. Ivanoviča. V období jeho neplnoletosti vládol za neho metropolita Alexej. Od roku 1359 bol kniežaťom moskovským a o tri roky neskôr sa stal kniežaťom vladimírskym. Jeho cieľom bolo čo najviac sa osamostatniť spod vplyvu Zlatej hordy a zjednotiť rozdrobené Rusko. Tatári využívali vnútorné boje medzi ruskými kniežatami (Moskva, Nižnij Novgorod, Riazaň, Vladimír, ....) a nútili ich odvádzať vysoké dane. Rozhodol sa postupne podriadiť si niektoré ruské kniežatstvá a tak upevniť obranyschopnosť Ruska. Podriadil si Vladimír a Suzdaľ. V roku 1367 vybudoval prvý kamenný Moskovský kremeľ. V rokoch 1368 až 1370 odrazil útoky litovských vojsk.
Jeho hlavným cieľom sa stal boj proti Zlatej horde. Využil vnútorné nepokoje v tomto tatárskom štáte a odmietol zaplatiť tatárskym poslom zvýšené dane. Tatári reagovali vojenskou výpravou. Prvýkrát sa stretol Dmitrij s tatárskymi vojskami 11. augusta pri rieke Voža. Dmitrij Tatárov porazil a ich vodca padol v boji.
Bitka na Kulikovskom poli
Rozhodujúcim stretnutím s vojskami Zlatej hordy bola bitka na Kulikovskom poli pri rieke Don, ktorá sa odohrala 8. septembra 1380. Tatársky vládca Mamaj sa rozhodol potrestať neposlušné knieža Dmitrija. Dmitrij obratnou politikou a taktikou dosiahol, aby sa Tatári nespojili s Litovcami a niektorými ruskými vojskami. Mamaj bol taktikou Dmitrija zaskočený a jeho vojská boli porazené. Sám vodca Tatárov Mamaj utiekol na Krym, kde bol svojimi vojakmi zavraždený. Dmitrij, ktorý stál na čele svojich vojsk, bol v bitke ranený. Vyvrátil ale mýtus o neporaziteľnosti tatárskych vojsk a Zlatá horda začala postupne strácať silu a postavenie vo východnej Európe. Aj keď chán Tochtamiš v roku 1382 pomocou zrady niektorých ruských kniežat Moskvu dobyl a vyplienil, boj za samostatnosť ruských kniežatstiev a ich zjednotenie sa už zastaviť nedal.
Osobnosť Dmitrija Donského a jeho odkaz
Po slávnom ťažení proti Tatárom pokračoval Dmitrij v zjednocovaní Ruska. Za veľkolepé víťazstvo pri rieke Don v roku 1380 získal prívlastok Donský. V roku 1386 si podriadil aj Novgorod. Mal 12 detí, z toho 8 synov a 4 dcéry. V jeho snahách o zjednocovanie ruských zemí pokračoval jeho syn Vasilij I. Dmitrijevič. Dmitrij Donskij je pochovaný v Archanjelskom chráme v moskovskom Kremli. Už po jeho smrti silneli snahy v ruskej pravoslávnej cirkvi po jeho svätorečení. Stalo sa tak až oveľa neskôr v 20. storočí. Spolu s Alexandrom Nevským je považovaný za obrancov Ruska a ruskej pravoslávnej viery, ale aj za veľké osobnosti ruskej vojenskej slávy. Odkazom oboch slávnych vojvodcov sa nadchýnali ruskí velitelia a vojaci v neskorších vojenských konfliktoch (napoleonské vojny, vojny s Turkami, prvá svetová vojna a hlavne Veľká vlastenecká vojna).