Danko Jones (spevák)

Narodil sa a vyrastal v Scarborough (v súčasnosti časť mesta Toronto) na žánroch metal a punk rock. Pochádza z akademickej rodiny a jeho otec pochádza z Naí Dillí.[3] Vo svojich šiestich rokoch hral po prvýkrát na akustickú gitaru a neskôr, keď sa začal venovať rocku, dostal na Vianoce novú elektrickú gitaru.[4] V roku 1991 absolvoval katolícku školu De La Salle College v Toronte. Po absolvovaní pokračoval v triede world music Trichyho Sankarana a dva roky vo filmovom štúdiu, ktoré nedokončil, na York University.[3] Po doštudovaní si zarábal prácou v sex shope a neskôr začal kariéru vo svojej prvej hudobnej formácii, pôvodnom duu a neskoršom triu Dapper Dan Trio, kde pôsobil spolu s Paulom Ziraldom. Trio ale nevydržalo dlho. Po ňom nasledovala jeho ďalšia skupina, post-hardcorové trio Horshack. Neskôr sa znovu spojil s Paulom Ziraldom a medzi rokmi založili 1994 a 1995 hudobnú skupinu The Violent Brothers pôsobiacu len rok, kde Danko vystupoval pod pseudonymom Cruz Control. Jeho rovnomenná skupina, ktorú založil spolu s Johnom Calabreseom a Michaelom Caricarim v roku 1996, si rýchlo získala reputáciu v celej Kanade pre svoje sexuálne nabité živé vystúpenia a Dankove veľké hlasné ústa.

Skupina Danko Jones vydala niekoľko EP a albumov po celom svete a bola nominovaná na 4 ceny Juno.

V Európe hrajú na najväčších festivaloch a dvakrát bol Danko pozvaný na pódium spievať so skupinou Motörhead. Medzi rokmi 2003 a 2006 hostil syndikovanú rozhlasovú reláciu s názvom The Magical World of Rock a píše stĺpce pre štyri európske rockové časopisy.

V roku 2004 vydal hovorený slovný album a je jedným z najvýraznejších kanadských rockerov.[5]

Zahral si aj v krátkych filmoch Full of Regret (2010), Had Enough (2010) a I Think Bad Thoughts (2011), ktoré sa spojili do krátkeho filmu The Ballad of Danko Jones (2012). Film The Ballad of Danko Jones bol zase súčasťou DVD Bring on the Mountain.

V roku 2012 pokračoval v hovorenom slove formou tzv. „prednášiek“. Jednou z nich bola aj dvojdňová prednáška na festivale Wacken Open Air 2012,[6] kedy rozprával o skupine Kiss a jej bubeníkovi Peterovi Crissovi, ktorý údajne zomrel už v roku 1978.[7]

V októbri 2012 bola o ňom napísaná kniha Too Much Trouble: A Very Oral History of Danko Jones, ktorej autorom je Stuart Berman.[8]

V roku 2017 založil spolu s Johnom Calabreseom, Jussim Lehtisalom a Tomim Leppänenom skupinu Iron Magazine.

Dňa 12. júna 2018 bola publikovaná jeho autobiografická kniha I’ve Got Something to Say.[9]

V súčasnosti hostí online podcast s názvom The Official Danko Jones Podcast, občasne spoluhostený jeho priateľom, komikom a spevákom Nickom Flanaganom.

Dňa 15. júna 2020 bola v rámci kompilácie Black Lives Matter vydavateľstva Yeah Right! Records po prvýkrát oficiálne vydaná skladba jeho pôvodnej skupiny, dua The Violent Brothers, s názvom „That's Rock“. Skladba bola nahraná v roku 1995 Darylom Smithom v nahrávacom štúdiu Chemical Sound v Toronte.[10]

Dňa 26. júna 2020 konečne dokončil svoje filmové štúdium na York University s titulom Bachelor of Arts vo filme. Nanešťastie bola jeho promócia, plánovaná na 16. júna, kvôli opatreniam zrušená.

V septembri 2020 založil vocal noisový projekt s názvom Throat Funeral, ktorý vydal album OU812112 dostupný len na platforme Bandcamp.[11] Album je od 24. decembra 2020 dočasne vymazaný a nahradil ho dvojskladbový singel „Cherish“/„Maybe“.[12] Opätovné zverejnenie albumu OU812112 na platforme Bandcamp a ďalší štúdiový album sú v pláne, ale nie je známy konkrétny termín.[13]

Od roku 2012 sú Jonesovými hlavnými gitarami gitary Gibson SG. Prvou tohto druhu bola v roku 2011 gitara Melody Maker vo farbe Satin White, ktorá bola kúpená za 400 dolárov pri príležitosti nakrúcania videoklipu ku skladbe „It's a Beautiful Day“. Zásobný snímač 491T bol vymenený za P-94T.[14]

V roku 2014 prešiel na vtedajší model Standard vo farbe Alpine White a Melody Maker zaradil do zálohy. Koncertné fotografie zo začiatku roka 2015 taktiež ukazujú jeho používanie čierneho modelu Standard P-90 z roku 2012.[15]

Medzi rokmi 2002 a 2005 používal Fender Telecaster čerešňovej farby a od roku 2006 používal vtedajší model Black Gibson Explorer Standard,[16] tiež s vymeneným P-94T ako na modeli Melody Maker z roku 2011. Na jesennom turné v roku 2012 použil biely model Explorer s odstráneným snímačom krku.

• Sleep Is the Enemy - Live in Stockholm (2006)
• Bring on the Mountain (2012)
• Live at Wacken (2016)

• Full of Regret (2010)
• Had Enough (2010)
• I Think Bad Thoughts (2011)
• Bring on the Mountain (2012)
• The Ballad of Danko Jones (2012)

• I’ve Got Something to Say (2018)

• BERMAN, Stuart. Too Much Trouble: A Very Oral History of Danko Jones. [s.l.] : ECW Press, 2012. ISBN 978-1770411357. S. 272.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Danko Jones (spevák)

• Danko Jones (spevák) v Internet Movie Database (po anglicky)
• Danko Jones na Discogs